Blog

Sme komunitní rodičia. Sme „vydarení“ rodičia dvoch detí dcéry Nikolety a syna Erika. Náš syn Erik dnes kráča cestou komunity v jednom z poľských domov. Ivan: Pri jednom z našich online sobotňajších modlitbových stretnutí ma vyzval Štefan (služobne starší otec), aby som porozprával niečo z nášho druhého stretnutia s našim synom. Musím ale podotknúť, že nie som veľmi zdielny typ. Bol som vtedy tak naplnený radosťou zo stretnutia s Erikom, že hovoriť o tom mi neprišlo vôbec ťažké. A tak som jedným dychom vyrozprával o dni prežitom s Erikom v spoločnom rozhovore. Hovoril som o jasličkovej slávnosti, v ktorej účinkoval. Takto vyzeralo moje svedectvo…

Ahojte, dlhší čas ste o mne nepočuli, som Teodor a s manželkou Dankou sme prišli do Cenacola vďaka synovi Matejovi. Nevedeli sme mu dať dosť lásky a ako rodičia, v mladosti vyrastajúci v dysfunkčných rodinách, sme len odhadovali, čo je pre naše deti to najlepšie. Matej nežil podľa našich predstáv a plánov. Rebeloval. A ukazoval nám, že s nami nesúhlasí – jeho nesúhlas postupne prerástol do látkovej závislosti. „Poďme do Cenacola – to zachráni nášho syna a aj nás“. Boli sme veľmi poslušní a pozorní. Snažili sme sa všetko čo najviac dodržať. Nadišiel deň „rozhovoru“, kedy ako rodičia sme synovi ponúkli…