AKO VSTÚPIŤ DO KOMUNITY

Ciele a ponuka rodičom na postup pomoci dieťaťu

Komunita Cenacolo je postavená na troch základných pilieroch. Na modlitbe, práci a priateľstve. I keď je zrejmé, že „nie každý deň sú hody“, že život v komunite je veľmi ťažký, najmä pre ľudí, ktorí nemali predtým motív žitia, boli otrokmi látkových či nelátkových závislostí, väčšinou nemali v rodine vzor čistého života, je obdivuhodné ako sa dokážu ľudia cca 20 národností sústrediť na každodenný všedný život, na hľadanie seba v spolupráci s ostatnými závislými, ale i nezávislými mladými ľuďmi vo všetkých domoch komunity. I keď ide o katolícku komunitu podmienkou vstupu nie je byť veriacim. Komunita prijíma všetkých mladých ľudí, ktorí sa chcú naučiť žiť a sú ochotní prijať program komunity.

Pobyt v komunite je veľmi náročný. Nie telesným utrpením ale dodržiavaním režimu, čo je pre každého závislého problém. Tí, ktorí do komunity odchádzajú so zámerom skutočne sa naučiť žiť, nájsť motív pre normálne žitie sú vždy úspešní. Jedným z dôvodov je to, že liečiteľmi (inak zdravých ľudí, bez psychických problémov) sú tí mladí ľudia, ktorí už časť cesty prešli, sú „v obraze“, vedia pochopiť čo mladý človek prežíva, keď pociťuje, že ho nikto nemá rád, keď necíti žiadne uznanie, keď nenachádza ucho, ktoré by vypočulo jeho starosti, ale i radosti, jeho názory.

Vyrovnanie sa so závislosťou je veľmi ťažké, a jestvuje iba nepatrný počet jedincov, ktorí to dokážu sami. Počet závislých je veľmi veľký a  pri tlaku súčasnej situácie v spoločnosti rastie, či sú to závislosť na liekoch, drogách, automatoch, alkohole, nikotíne, počítačoch a iných. Časť závislých, ako sa ukazuje, je pôvodne psychiatricky chorých, prevažná väčšina sú však ľudia, ktorí boli pred závislosťou zdraví. Ponuka možností, ako sa zbaviť závislosti nie je u nás veľa, ale sú. Všeobecne platný recept asi nejestvuje. Hore popísaná možnosť je veľmi dobrou alternatívou.

V Piešťanoch a okolí je veľmi veľa závislých. Niektorí sú už dobrí, dlhodobo abstinujú. Niektorí, žiaľ, už opustili toto „slzavé údolie“- zomreli. Ďalší sú v súčasnosti v rôznych typoch liečební. Myslím, že najväčší počet mladých závislých ľudí t. č.. trpí svojou závislosťou doma či na ulici a nevedia si pomôcť. Ich tragédiou sú neinformovaní, hanbiaci sa rodičia.

Ako získať  bližšie informácie o komunite a o vstupe do komunity Cenacolo

Ak máte záujem o informácie o komunite Cenacolo najvhodnejším zdrojom sú tzv. Rodičovské kluby.  Prebiehajú vždy v piatok  o 19.00 hod. ( výnimkou je piatok, ktorý pripadne na Štedrý večer a oba vianočné sviatky a Veľký piatok). V tieto večery klub neprebieha. Vstup na tieto klubové večery je voľný. Nie je potrebné sa dopredu ohlasovať. Privítame všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí majú o problematiku záujem. Túto príležitosť získať informácie najmä o komunite Cenacolo využívajú rodičia, ktorí nemajú jasno o príčinách zmien správania sa svojich detí a ich príbuzní, ktorí vedia, že ich deti sú závislé a hľadajú najlepšiu cestu ako im pomôcť, rodičia malých detí chodia zbierať informácie preventívne, učitelia, kňazi, pracovníci sociálnych úradov a ustanovizní, i ďalší, ktorí akýmkoľvek spôsobom prichádzajú do styku s mladými ľuďmi. Informácie dostanete vo forme svedectiev ľudí – rodičov detí, ktorí si tieto problémy už prežili, či úspešne, alebo neúspešne, mladých, ktorí si tieto „galeje“ prežili   úspešne. Podávať „zaručené rady“ ako veci vyriešiť sa zdráhame, pretože podľa komunitných skúseností každý závislý potrebuje viacej, alebo menej individuálny prístup.

    Je zvykom, že na klubové večery prichádzajú rodičia, alebo prosto ľudia, ktorí chcú závislému pomôcť sami, bez toho, ktorý potrebuje pomoc. Už prvé kluby  poskytnú všetky podrobnosti o komunite i o vstupe do nej. Ak im táto cesta vyhovuje nasledujú tzv. kolokvie. To sú predvstupové pohovory pred vstupom do komunity. Konajú sa vždy v sobotu o 14.00 hod., dievčatá každý druhý týždeň o 10.00 hod. Kluby i kolokvie prebiehajú vždy jeden krát v týždni. Kluby v piatok, kolokvie v sobotu. V týždňoch, v ktorých sa rodičia spolu s človekom, ktorý chce vstúpiť do komunity zúčastňujú kolokvií absolvuje mladý tzv. pracovné dni. Prichádza ráno o 09.00 v určený deň do slovenského domu Cenacolo, kde zotrvá do cca 16.00- 17.00 hod. podľa potreby. Tieto dni absolvuje 3-4, aby sa zoznámil „na   vlastnej koži“ ako život v komunite vyzerá. Podľa rozhodnutia komunity vstupuje potom do niektorého z domov komunity Cenacolo v Európe.


Kde sa uvedené aktivity konajú:

1/ Rodičovské kluby

– Pravidelne sa konajú rodičovské kluby každý piatok večer o 19:00 v:

Piešťanoch – v kotolni sídliska JUH, na Brezovej ulici č. 2875 ( +421 903 523 861, +421 903 523 862 ).

Prešove – v spoločenskej miestnosti v suteréne chrámu Povýšenia Svätého KRÍŽA v Prešove – Sekčove ( +421 907 197 990, +421 911 630 893 ).      

2/ Kolokvie

– Konajú sa v sobotu v pastoračnom centre pri Jezuitskom kostole Sedembolestnej Panny  Márie na Poštovej ulici č. 1, v Piešťanoch.

Dievčenské kolokvie – Každý druhý týždeň v sobotu, o 10:00 hod. (  13.1, 20.1, 3.2, 17.2, 2.3, 16.3, 6.4, 20.4, 4.5, 18.5, 1.6, 15.6, 29.6.. ). Dievčenské kolokvie Barborka na telef. čísle 0915311669.

Chlapčenské kolokvie – Každý týždeň v sobotu, o 14:00 hod.. Chlapčenské kolokvie na telef. čísle 0245901009.

3/ Pracovné dni

– v dome sv. Cyrila a Metoda komunity Cenacolo v Královej pri Senci.


Základné odporučenia pre rodičov a najbližších príbuzných a priateľov, ktorí chcú pomôcť závislému


1.    Ak chcem, aby bol môj blízky v komunite úspešný musia všetci ľudia, ktorí ma stretnú vidieť, že verím v komunitu a dôverujem jej. Nestačí o tom hovoriť, musí to byť vidieť na mojom správaní
2.    Nesmiem sám sebe udeľovať žiadne výnimky zo zásad komunity
3.    Musím intenzívne pracovať na plnení daného slova a na pravdovravnosti
4.    V maximálnej možnej miere budem udržiavať kontakt s Pánom Bohom- t. zn. pravidelnú modlitbu
5.    V maximálnej možnej miere udržiavať kontakt s komunitou Cenacolo, t. zn. zúčastňovať sa čo najviac, podľa svojich možností, aktivít komunity či už na Slovensku, alebo v cudzine, sledovať pravidelne printové a elektronické média, ktoré  určite  pochádzajú z komunity a používať ich na svoje duchovné i praktické obohatenie

Pokyny pred vstupom do Komunity:


Záujemca o vstup do komunity by v príprave na vstup mal prísne dodržiavať vo vlastnom záujme nasledujúce zásady:

–    nefajčiť cigarety, nepiť alkoholické nápoje, nepoužívať návykové omamné  a psychotropné látky vrátane liekov

–    nemať u seba peniaze a bankomatové karty

–    nešoférovať motorové vozidlá

–    nemať u seba a nepoužívať mobilný telefón

–    nepoužívať internet

–    neopúšťať svoje bydlisko sám, bez sprievodu niektorého z čistých príslušníkov rodiny

–    nenavštevovať, alebo akýmkoľvek spôsobom nekontaktovať svojich „starých priateľov“

Príprava dievčat na vstup do Komunity Cenacolo

Prvým krokom v príprave na vstup a na získanie informácií o Komunite Cenacolo je absolvovanie Rodičovského klubu, ktorý sa koná v Piešťanoch v spoločenskej miestnosti kotolne sídliska JUH v Piešťanoch. Brezová ul. 2875 a  v Prešove, v spoločenskej miestnosti  v suteréne chrámu Povýšenia Svätého Kríža v Sekčove každý piatok so začiatkom o 19:00 hodine (okrem Vianoc a Veľkého piatku). Na tento klub sú pozvaní rodičia, rodinní príslušníci a priatelia dievčaťa, ktoré má problémy. Je potrebné absolvovať 3 rodičovské kluby. Tam získajú prvotné informácie o komunite od rodičov, ktorí mali alebo stále majú dieťa v komunite a delia sa o svoje skúsenosti. Ak chce dievča absolvovať tzv. „skúsenosť“ v Komunite Cenacolo (tzn. nemá a ani nemala problémy so žiadnou závislosťou) je potrebné, aby absolvovala minimálne jeden Rodičovský klub.
Ak dievča navštevovalo alebo navštevuje psychiatra resp. psychológa, je potrebné na prvý rodičovský klub priniesť kópiu lekárskych záznamov.
Po absolvovaní 3 Rodičovských klubov rodičia sú pozvaní na tzv. kolokvie – prípravné rozhovory, ktoré sa konajú v priestoroch pastoračného centra pri jezuitskom kostole Sedembolestnej Panny  Márie na rohu Teplickej a Poštovej ulice v Piešťanoch (Poštová ul. 1). Tam sa rodičia stretávajú a zdieľajú s rodičmi a dievčatá s dievčatami, ktoré boli v komunite. Na prvé kolokvie prídu rodičia bez dievčaťa a dievča sa pridá k rodičom od druhých kolokvií. Dievčenské kolokvie sa spravidla konajú každú druhú sobotu so začiatkom o 10:00 hodine dopoludnia.
Ak chce niekto prežiť skúsenosť v Komunite Cenacolo je tiež potrebné, aby rodičia prišli na Kolokvie a aby pochopili systém fungovania Komunity Cenacolo.
Dievčatá počas doby prípravy neumiestňujeme do náhradných rodín ani do iných zariadení. Prípravu je potrebné absolvovať v rodine. Takisto počas prípravy komunita nezabezpečuje dievčaťu žiadne náhradné ubytovanie a ani dopravu na kolokvie.
Ak sa chce pripravovať na vstup mladá žena, ktorá má deti, je nevyhnutná individuálna konzultácia možností na vstup s Komunitou Cenacolo.

 

Tieto pokyny sú návodom na pomoc a sú ochranou zároveň. Podobne ako desať Božích prikázaní.

    Sú návodom pre všetkých – pre rodiča, príbuzného alebo priateľa, ktorí sa rozhodli podstúpiť tú neľahkú cestu so závislým strateným človekom. Nezainteresovaný človek ani netuší a vôbec nechápe, čo zúfalý človek, ktorý stratil nádej  po mnohých sklamaniach prežíva, čo cíti, s čím všetkým bojuje. Preto komunita zo skoro štyridsať ročných skúseností a výpovedí stratených mladých, či starších ľudí, a to s dobrým úmyslom, odporúča tento návod ako pomôcť.

    Pokyny sú zároveň ochranou. Sú ochranou všetkých tých, ktorí sa na pomoci podieľajú, sú ochranou pre všetkých, ktorí prídu so závislým do styku a tým sú najväčšou ochranou práve pre samého závislého, aby nespadol do ešte väčších problémov.

    Dodržať ich vôbec nie je ľahké. Chce to v prvom rade veľkú zmenu či veľké odhodlanie a obetovanie sa pomáhajúceho človeka, pretože na začiatku uzdravovania prijíma závislý stratený človek pokoj, nádej, pravú lásku a tým dôvod žiť práve od svojich sprevádzajúcich ochrancov.

    Pokyny sa možno zdajú nezmyselné, no počas prípravných  stretnutí sa naplní ich zmysel a po dodržaní aj účinok. Dodržiavaním odporúčaní komunity sa buduje vzťah hľadajúcich s komunitou a dôvera, ktorá je tak potrebná pre úspešný koniec.

    Úspech sa dá dosiahnuť po tom, čo stratený človek vo svojom vnútri pocíti ozajstnú lásku. Potom sú všetky pokyny omnoho ľahšie pre obe strany.

    Prijmite s láskou toto odporučenie a prianie všetkého dobrého od rodín, ktoré tým, čo vás čaká, už prešli.

Čo teraz, keď je už naše dieťa  v komunite?

Keď sme synovi predstavili život v komunite, obrátil  sa na nás s výhradou: „ Mňa dáte do komunity a vy si tu budete užívať v pokoji!“. A my sme mu sľúbili, že to tak nebude.

Naše deti čakajú od nás spravodlivosť, rovnaké podmienky pre všetkých tak, ako sme im to ukázali pri príprave na vstup do komunity. Vybrali sme pre svoje dieťa najlepšie miesto, kde sa má zmeniť. Očakávame, že zmení postoj k vlastnému životu, zmení poradie v rebríčku hodnôt, tak ako sme to začali aj my. A tu je odpoveď na našu otázku. Mali by sme na našej ceste a na našej osobnej zmene pokračovať a nikdy neprestať.  To je najviac, čo môžeme pre svoje dieťa urobiť, aby sme ho cítili blízko pri sebe a ono nás. Naša cesta by mala smerovať do komunity, tam, kde sme už našli odpovede na naše otázky, riešenia životných situácií a nádej, že sa nám podarí ozdraviť vzťahy v našej rodine a vzájomnú komunikáciu. Komunita nám tiež dáva návod ako na to.

Nasledovať komunitu znamená žiť tak ako žijú naše deti. Nič viac. Opierať sa o piliere komunity, ktorými sú modlitba, práca, priateľstvo. Modlitba nám pomáha prebudiť v nás bolesťou, beznádejou a zúfalstvom otupené city. Cit pre pochopenie, priblíženie sa manžela k manželke, otca, mamy k deťom, silu pre odpustenie sebe a blížnym všetko, čím sme si ublížili počas tých dlhých rokov nášho živorenia. Potrebujeme si očistiť svoje srdcia, vyhodiť všetku tú špinu von a pripraviť si srdce prázdne, lebo iba prázdne srdce dokáže rozpoznať, cítiť a prijímať Božiu milosť, lásku. A ako na to? Tak ako naše deti. Zmeňme priority. Stanovme si v tomto období prioritu popri všetkých povinnostiach, tráviť spolu čo najviac času. Otec s mamou, s ostatnými deťmi, s rodičmi, so starými rodičmi, krstnými rodičmi, súrodencami, celá rodina viac spolu. Využime všetok čas čo máme, podieľajme sa na domácich prácach  spolu, na návštevách, iba tu môžu vzniknúť spoločné rozhovory, ktoré sú nádejou na naše očisťovanie a vysvetlenie si toho čo myslíme, čo cítime, čo sa nás dotklo, čo nás bolí i teší. Aj traja môžu variť na jednom sporáku, keď je v nich pokora, z ktorej vzniká harmónia.

Pokora je prijatie jeden druhého aj keď robí veci inak ako my. My urobme niečo, aby nám išli naši blízki v ústrety a neutekali od nás. Toto sú tie zázraky, o ktorých sme nevedeli. Sú to maličkosti, ktoré sa  dejú každý deň, na ktoré netreba dlho čakať, z ktorých vzniká jeden pekný, nový, zmysluplný život. A tu je ten najväčší zázrak, po ktorom všetci túžime – A TO JE NÁŠ ŽIVOT. Život každého jedného z nás je jeden veľký zázrak. Vážme si tento zázrak, vážme si jeden druhého. Máme rovnakú hodnotu. Buďme k sebe aspoň priateľský, doprajme si podieľať sa na našom spoločnom živote rovnakým dielom. Nedopusťme, aby vynikol jednotlivec. Deti nie sú len mamine, ani riady. Už nehovorme moje, ale naše. Buďme k sebe dobrí, láskaví. Mamy vytvorme teplučko domova, pokojnú atmosféru, aby sa naši manželia a deti tešili domov. Manželia opätujte nám to. Nie je ľahké sa usmievať a zostať v pokoji, keď je z vás cítiť neistota, smútok alebo bolesť. Prijmime poslušnosť ku svojim manželom, ktorí majú v sebe silný pud zodpovednosti aj za nás.  A kde vziať istotu? V Bohu. Na všetko sme dvaja, pomáhajme si. Odvážme sa dôverovať si. Na získanie stratenej vzájomnej dôvery potrebujeme čas, ale bez nej sa nepohneme. Napĺňajme sa láskou a vymieňajme si ju navzájom. To je to, po čom túžia naše deti. Oni nás nadovšetko milujú a z celého srdca nám prajú vzájomnú lásku. Ukážme im ako majú žiť. Nechcime zmeniť nikoho, všetko úsilie použime len na to, aby sme zmenili niečo na sebe. Ak sme nemali poznanie byť iní, prijmime sa takí akí sme, zmierme sa so sebou. Iba tak si uvedomíme, čo je v nás nesprávne, čo nám na sebe vadí, čo iným ubližuje a čo je to, čo máme zmeniť. Je ten pravý čas začať. A robme to denne, nič neodkladajme, zajtrajšok nie je istý. Kde vziať silu? Z modlitby, ako naše deti. Modlime sa spolu, nahlas, na kolenách.

Modlime sa skôr, než príde zlo.

Komunita sa stará nie len o naše deti, ale o celé rodiny. Sme pozvaní na pravidelné mesačné stretnutia rodín, kde nájdeme pomoc pre naše zranené srdcia. Tu je priestor na naše otázky, svedectvá, rozhovory, katechézy o smerovaní komunity,  objatia a modlitby za nás a naše deti. Máme možnosť sa stretnúť aj ostatné soboty v mesiaci na regionálnych stretnutiach v užšom kruhu, kde sa modlíme, počúvame sa a vzájomne sa posilňujeme darovaním jeden druhému. Veď najlepšie nám budú rozumieť tí, ktorí prežili odlúčenie, prázdne miesto pri stole, prvý kontakt s dieťaťom, prvú skúšku pobytu doma, prípadne zlyhanie  a predčasný odchod dieťaťa z komunity, následne návrat späť a tiež návrat z komunity.  Tam sú svedectvá o tom ako kráčať ďalej, a prečo práve tak. Na rôznych miestach Slovenska sú založené modlitbové skupiny, kde sa modlíme za všetkých závislých, ukazujeme nádej ďalším blúdiacim a v modlitbe sa spájame s našimi deťmi. A to napĺňa náš život radosťou a pokojom. Komunita pravidelne organizuje zájazdy do komunitných domov Chorvátska a Talianska, ktoré majú svoju špecifickú atmosféru.

My rodičia máme možnosť byť tak blízko komunity. Stretneme sa s chlapcami, dievčatami, ktorí nás privítajú svojim programom, pohostia, sme  s nimi pri speve, tanci a spoločných gestách. Sme jednými z nich. Oči, ktoré boli predtým mŕtve, žiaria radosťou a šťastím. Tak ako oči detí, tak i naše. Znovuzrodenie našich rodín slávime v Saluzze v rodisku komunity, na oslave nášho života spolu so sestrou Elvírou a komunitnými kňazmi a priateľmi, kde je vidieť a cítiť veľkosť daru komunity, toho Božieho diela. Súrodenci našich závislých detí cestujú do Medžugoria, kde sa spoja v riešení spoločných problémov a radostí, poznávajú pekné miesta. Veľkým požehnaním pre rodinu je, keď sa rozhodneme aspoň na krátky čas prežiť to, čo sme našli a vybrali pre naše deti, priamo s nimi v domoch, a tak sa hlbšie zblížiť a pochopiť s našimi meniacimi sa deťmi a byť tak pre nich posilou a oporou na neľahkej ceste i po návrate domov. Prejavujme svoju dôveru v komunitu tak ako na začiatku našej cesty. Nenechajme sa zmiasť, nenechajme narásť pýchu v nás. Toto všetko sme dostali, rozvíjajme to v nás. Je to príjemné a pekné pre všetkých. Krása komunity zasiahla naše srdcia, hľadajme vo všetkom už len dobro, aby tento pekný život nikdy neskončil. Prejavujme svoju dôveru gestami viery. Neskúšajme to na naše deti cez drahé oblečenie, kozmetiku, sladkosti, dary, to nám už raz nevyšlo. Naše deti žijú v SPOLOČENSTVE z Božej prozreteľnosti, preto ak máme túžbu a možnosti podporme toto spoločenstvo ako celok, nie naše dieťa osobitne, pretože nie všetky deti majú rodičov. Doprajme im, aby sa naučili posúdiť kedy a čo už neodkladne potrebujú, doprajme im poprosiť a poďakovať, dajme im možnosť vážiť si nás. Dajme im slobodu rozhodovania sa, teraz sa to učia. Nechajme ich po návrate z komunity, aby si to vyskúšali. Pod našou strechou a pri našej prehnanej starostlivosti sa im to nepodarí. Doprajme im radosť z každého zvládnutého dňa bez našej pomoci. Doprajme im radosť z toho, čo sami dokázali. Toto sú gestá viery.

Buďme silní vo viere, aby sa o nás mohli naše deti oprieť teraz i po návrate z komunity i pri akomkoľvek rozhodnutí. Dali sme deťom najväčší dar, nesklamme ich. Skúsme im už veriť!

Toto je výzva pre každého z nás, aj pre mňa.

mama

OTÁZKY A ODPOVEDE

Aké sú podmienky prijatia do komunity?

  • Je dôležité, aby sa s komunitou Cenacolo a jej prístupom k učeniu sa žiť najprv zoznámili rodičia, manželia (najbližší ľudia), aby sa tiež zoznámili s ďalšou ponukou riešenia situácie závislosti na Slovensku. Preto je potrebné, aby títo absolvovali povinne tri piatkové “rodičovské kluby”. Mladého, alebo mladú, ktorí, majú problémy so žitím, (tzn. nielen závislí), môžu na klub pozvať, ale nie je potrebné ich nútiť k účasti. V tejto fáze i v ostatných fázach tohoto procesu rozhodujú rodičia o sebe a nie o svojom dieťati (resp. partnerovi). Po dôkladnom zvážení, získaní informácií, mu vyberú typ zariadenia, v ktorom, ak sa rozhodne mu budú pomáhať. Ak mu toto zariadenie nevyhovuje, iný typ zariadenia si môže vybaviť sám, nie rodičia, ani ho v ňom nebudú podporovať. Rodičovské kluby sa stretajú každý piatok (okrem Veľkého) o 19.00 hod. v klubovni v spoločenskej miestnosti kotolne JUH, Brezová ul. 2875 v Piešťanoch  a v spoločenskej miestnosti suterénu chrámu Povýšenia svätého Kríža v Prešove- Sekčove. Ostatné, podrobnejšie informácie dostanete na klube. Ak chce prísť mladý človek, ktorý  rieši svoje problémy, sám, bez rodičov, môže kľudne prísť”.

Ako dlho trvá pobyt závislého v komunite?

  • Je to individuálne. Väčšinou 3-5 rokov. Niekedy aj viac.

Koľko sa platí za pobyt?

  • Neplatí sa nič. Komunita je svojbytná. Rodičia môžu dobrovoľne na pobyt prispieť.

Nie sme veriaci, sme iného vierovyznania. Je v tom problém?

  • Nie. Komunita prijíma ľudí bez rozdielu pohlavia, viery, rasy.