Danka – svedectvo k semináru

Čo mi dal seminár s Naďkou!

             Naďku som zažila dávno na jednom klube, videla som ako pracuje, no nevedela som si ani predstaviť ako bude seminár prebiehať a čo tam budem robiť. Prihlásená som bola na september a  akosi sa uvoľnilo  miesto pre mňa. Cítila som sa tam všetkými prijatá, bolo mi tam veľmi  dobre. V prvom bloku sme sa rozdelili  po šiestich do skupín, kde sme  mali povedať s čím chceme odísť po tomto seminári. Ani neviem ako rýchlo so mňa hneď vyšlo – chcem byť slobodná.  Dám  sa ľahko manipulovať… Naďke však nadiktovali to v čom sa v skupine ,,našli,, viacerí. Postupne zapisovala na tabuľu ďalšie ťažkosti zo všetkých  skupín . Ja som mala stále potrebu povedať aj tú moju, no nenašla som odvahu.

   Počúvať Naďku  bolo pre mňa veľmi povzbudzujúce. Na otázky rodičov, ktoré sa ma na prvý pohľad  netýkali som dostala toľko odpovedí a riešení  až som žasla. Bola veľmi pozorná , dôsledne a do detailov osvetlila riešenia  na otázky  rodičov, poskytla veľmi veľa času potrebného na to, aby sa uistila , že sme to správne pochopili. Popri tom všetkom ťažkom  sme sa veľmi veľa  nasmiali. Taký dobrý čas som s cenacolcami prežívala hádam prvýkrát.

    Modelové situácie, ktoré nám ukázala a ktoré sme si všetci vyskúšali mi dali veľa svetla do toho, čo žijem sama so sebou. Vlastne mi ukázali celú bolestivú pravdu o mne.

    Nemohla som zaspať. V hlave mi šrotovalo  a nedalo spať to ,čo som sa o sebe dozvedela a nielen o sebe. Nevedela som to spracovať. Bolo pol druhej v noci a v tom som si spomenula na mamu, ktorá nám povedala: Kuchynka je tu pre nás otvorená vo dne v noci.“ Zobrala som si mobil na svietenie, scupkala potichúčky dole do kuchynky vyjedať a  až potom  som mohla zaspať.

     Naďka nám vysvetľovala TEPLOMER – kde sa vnútorne nachádzam. Veľmi  ma oslovilo a počula som to prvýkrát – sťažnosť s odporúčaním. Dala  nám príklad . Sťažujem sa na seba, že som kričala na deti, odporúčam si nabudúce reagovať pokojne.

     Tlačilo ma ráno  svedomie a tak som použila na seba sťažnosť s odporúčaním. Sťažujem sa na seba, že som v noci  šla do kuchynky, kde som  zjedla tri kúsky slaného pečiva, tri croissanty  a vypila pol deci kofoly, odporúčam si nabudúce vyberať  si len také  cenacolské akcie, kde bude kuchynka v noci zamknutá. Všetci rehot :)))

      V nedeľu som povedala ako som prežívala dve modelové situácie.  Stála  som pred komunitným otcom, ktorý bol v komunikačnej dispozícii RUŠENIE  – čo znamená, že je rozbitý, uniká, zabudol ,čo povedal, uniká, uteká, má totálny neporiadok v hlave. Pokúsim  sa to opísať. Je zohnutý hlavou smerom nadol , ruky má  spustené  až na zem a hompáľa s nimi do strán a nohami prešľapuje  na mieste. Keď som sa naňho pozerala, uvidela som v ňom presne svojho muža. Bol  to pre mňa veľmi  bolestný  pohľad. Pravdivý.

     V inej  modelovej situácii sme mali predstavovať závislosť. Mali sme sa niektorá z dvojíc zavesiť druhej na krk a vláčiť ju za sebou. Komunitná mama mi povedala, aby som sa na ňu zavesila . Ja som sa zavesila na jej plecia zozadu, držala som ju okolo krku tak pevne, ešte aj tou pravou rukou, ktorú si musím šetriť po amputácii  prsníka, že som sa jej nechcela pustiť. A ona ma za sebou vliekla a vliekla , ja som svoje nohy  vláčila  po zemi a  držala  som sa jej   okolo krku až som ju dusila. Muselo to byť komické, keď nás  asi šesť párov rodičov  v takejto  modelovej  situácií  pozorovali ostatní rodičia , sa  veľmi  smiali. Aj ja som sa smiala, ale len veľmi krátko. Uvedomila som si totiž  – veď to som ja! Ja som závislá!  Závislá na mužovi . Držím sa ho, ….. a on je totálne  rozbitý, nevládze, uteká, uniká…..  a ja  ho nechcem a nevládzem pustiť, dusím ho……

     Sme  dvaja  závislí ľudia, ktorí  nevedia a nevládzu spolu žiť , ale sa ani   nevedia a nevládzu  rozísť. Je mi zle zo samej seba …

     Krutá a bolestná pravda, ktorá sa  mi  vďaka  Naďke na tomto seminári odkryla. Pravda, za ktorú  ďakujem a prijímam. Bohu vďaka, lebo len pravda ma vyslobodí.     Chcem dýchať sama za seba, chcem byť slobodná.

   mama Daniela