Píšem tieto riadky z odstupom viac ako dvoch týždňov od nášho stretnutia a uvedomujem si že neviem ,ako začať .Možno je to tým , že ako som zistil , naše posledné osobné veľké stretnutie bolo v Badíne na jeseň 2019.Takže dva a pol roka väčšinou stretávanie sa online / chvála ti Pane za to ! / , myslím zanechalo stopy .Nemôžete nikoho objať , usmiať sa z tváre do tváre ,pohladkať a ani naštvať. Mne osobne to chýbalo veľmi , a možno som si to naplno uvedomil až na tomto stretnutí.
Prišiel som náhodou prvý ,/ po malom blúdení po poliach Trnavského samosprávneho kraja , keďže nepoužívam navigáciu a chcem si užiť ten pocit , keď trafím aj bez pomoci stroja / , po telefonickej navigácii v závere v dedine od Evky som sa z nimi zvítal z ňou a Majkou, a ani som sa nestihol ubytovať a prišla Naďa.
Pamätal som si ju spred rokov z klubov v Piešťanoch , keď sme pripravovali nášho syna Maroša. Predstavil som sa : „ Marián z Prešova „ a ona na to : „ aj ja som z Prešova“. Po malej odmlke som zistil , že sme chodili do tej istej školy , viem kde bývali lebo sa tam skoro denne prechádzame z naším psom , je to v našej štvrti. Z úcty k dáme nebudem hovoriť , či chodila do triedy vo vyššom alebo nižšom ročníku . Takže skvelý začiatok.
Celý seminár viedla Naďka z neuveriteľnou empatiou , citom a ohľadom na potreby iných – nás ktorý sme tam z ňou boli . Jej známe názorné ukážky a zapájanie nás do preberaných tém boli vítaným spestrením .
Dozvedel som sa veľa nových vecí , a je nemožné povedať o všetkom (lebo som väčšinu zabudol), ale ja si odnášam aspoň tieto.
Bolo pre mňa veľkým prekvapením že ľudské telo si pamätá všetko , od svojho počatia v lone matky. Všetky jej radosti , strachy a všetko čo ona prežíva ovplyvňuje to dieťa a ostáva v ňom , dobré či zlé až do smrti , pokiaľ z tým dotyčný človek nezačne vedome niečo robiť , napr. otvárať tieto staré zážitky , zranenia a pokúsiť sa ich riešiť a liečiť.
Ďalšou vecou , ktorá vo mne ostala bolo že zranený človek , ktorý nedostal dostatok lásky , pozornosti a úcty v svojom detstve , nie je schopný ani lásku prijať . Čokoľvek by mu iný urobil ako akt lásky bude málo , nedostatočne , neprimerane proste o ničom. Bude obviňovať iných že mu ubližujú, nevážia si ho ponižujú ho , hoci to tak vôbec nie je. Toto zistenie mi veľmi pomohlo vo vzťahu k iným aj k sebe , a zbavilo ma zodpovednosti za pocity iných , a možno osvetlilo aj moju minulosť , zlyhania ale aj víťazstvá nad sebou samým.
Celý seminár som mal pocit ako keby sme sa stretli nejaký spolužiaci v triede , pociťoval som veľkú súdržnosť spoločenstva, keď sme spolu vybuchovali v smiechu ,ale prežívali aj ťažšie momenty v tichu a aj v slzách .
Vďaka otcovi Štefanovi za jeho spoluprácu z Naďou v sobotu , vďaka za jeho rozprávačský talent , za jeho vtipy , ale v prvom rade za jeho službu pri sviatosti zmierenia , a slúžení Svätej omše . Vďaka Ti otec Štefan že si mi dovolil aby som mohol byť z Tebou pri oltári , bolo to prvýkrát keď som bol oblečený ako miništrant , lebo keď som si zobral len vrchný odev bez sukne , povedal si aby som si zobral aj sukňu , že takto miništrujú v Poľsku. Vďaka ti otec Štefan.
Vďaka Majke, Evke , Daniele, Štefanovi, Anke, Aničke zo Svidníka ,Peťovi, Robovi, Fredovi , Jane všetkým s ktorými som sa mohol pozdielať , a hlavne Ľubošovi za naše rozhovory na izbe , a najmä za Tvoju trpezlivosť lebo asi veľa si sa nevyspal .
Vďaka Ti Evka a Majka za Váš čas, za Vašu blízkosť ,organizáciu a dobrotu srdca, veľmi dobre som sa z Vami Všetkými cítil v krásnom prostredí kláštora aj najmä v prekrásnom parku kde sme sa modlili pochodový ruženec.
Bohu vďaka Komunite a Všetkým ktorý sa pričinili o tento pekne a hlavne zmysluplne strávený víkend.