Pavol a Mária – svedectvo k semináru

Seminár s Naďkou.

V dňoch 18.19.a 20. marca 2022 sa konalo v Dolnej Krupej trojdňové stretnutie s rodinnou terapeutkou PhDr. Naďou Feketeovou s témou „Komunitní rodičia a ich život s deťmi, a život ich detí s nimi“. Zároveň to bolo po dvoch rokoch prvé osobné stretnutie rodičov a priateľov spoločenstva Cenacolo, po ťažkom období pandémie. Keď nám mama Eva zavolala a oznámila nám, že je možnosť prihlásiť sa, ani na chvíľu sme nezaváhali a hneď sme aj s manželkou potvrdili, že určite sa stretnutia zúčastnime.

Sme manželia, Pavol a Mária. Do komunity sme pred niekoľkými rokmi prišli hľadať pomoc pre nášho syna Pavla, ktorý je závislý na alkohole. Sám komunitu neprial, ale ja aj s Máriou sme zistili, že komunitu potrebujeme hlavne my.

Zo stretnutia s psychologičkou a z pripravovanej témy sme mali najskôr pocit strachu. Je to ťažká téma a hlavne pre nás laikov ťažšie pochopiteľná. Keď v komunite máme hovoriť pravdu, tak poviem pravdu. V piatok sme začali po večeri prvým blokom. Neviem či to bolo prejedením pri večeri alebo únavou z cesty, ale mne to absolútne nepálilo. Druhý deň sme začali skoro ráno pochodovým ružencom v krásnom, historickom parku. Po raňajkách sme pokračovali ďalším blokom. Terapeutka Naďka nás najskôr vyzvala, aby sme sa podelili o tom, ako sme pochopili to, čo sme si večer povedali a ako to ovplyvnilo náš sen. Ja som sa prvý krát zapojil otázkou, či je normálne, keď mne sa nikdy nič nesníva. Bolo mi vysvetlené, že snívať sa mi môže, len si to nepamätám. V ďalšej časti prednášky sme si všetko ešte raz zopakovali a ukázali sme si názorne jednotlivé situácie navzájom medzi sebou. Až vtedy som pochopil čo nám Naďka v piatok večer prednášala a vysvetľovala. V sobotu dopoludnia prišiel medzi nás aj kňaz, otec Štefan,  dekan – farár zo Šurian a strávil s nami celý deň. Po večernej svätej omši sa vrátil späť do Šurian. Jeho prítomnosť mňa aj manželku Máriu veľmi potešila, nakoľko nás v minulosti sprevádzal na Púti rodičov do Medžugoria. Vtedy nám jeho homílie, modlitby, príbehy prednášané nekonečným pokojom zostali hlboko vryté v našich srdciach. Nedeľu sme opäť skoro ráno začali pochodovým ružencom. Po raňajkách sme pokračovali posledným blokom, v ktorom prevládali prevažne otázky k danej téme na terapeutku Naďku.

Aj keď som v úvode povedal, že to bola náročná téma, predsa som niečo pochopil a verím, že to mne aj s manželkou Máriou pomôže v našom rodinnom vzťahu. Seminár ma naučil ako sa máme v rodine správne oslovovať, ako využívať pri komunikácii očný kontakt. Ďalej som pochopil ako poradie narodenia detí a narodenie detí po traumatickom období rodičov môžu ovplyvniť vývoj a správanie dieťa ale aj osoby v dospelosti. Vysvetlili sme si, že každá sťažnosť musí byť doplnená odporúčaním. Už z rodičovských klubov, z jediného „povinného kolečka“ – z kolečka chvál, sme vedeli povedať slová uznania a ocenenia, ktorých hodnotu sme si tu ešte viac zdôraznili.

Ďakujeme terapeutke Naďke za vyčerpávajúcu prednášku, za trpezlivosť pri vysvetľovaní, Vám všetkým, ktorí ste sa stretnutia zúčastnili za milé a pokojné spoločenstvo, mame Evke a Majke za príjemné prostredie a pohostenie. Ďakujeme mame Elvíre za komunitu Cenacolo, ďakujeme, že môžeme byť súčasťou komunity Cenacolo.

Pavol a Mária