Zo života na misiách.
(Pokračovanie)
Misie sú dozrievaním Božej lásky v nás.
Pozdravujem všetkých verných (ne) cenakolcov, toto pokračovanie svedectva
o živote na misiách približuje pohľad do vnútorného života misionára.
Túžim vám priblížiť misie ako veľký Boží dar v dozrievaní Božej lásky vo mne
(v) nás.
Možno niekto z vás si myslí, že je to veľké hrdinstvo byť na misiách na druhom
konci sveta. (Peru)
Verte tomu, že to tak nie je. Ja sa každým dňom presviedčam , že byť na
misiách je jedna veľká Božia milosť.
Boh túži po neustálom našom duchovnom raste a premieňaní sa. Tak sa stalo
aj mne. Bola som Pánom pozvaná, aby Božia láska dozrievala vo mne.
Po psychickej a duchovnej stránke život na misiách je dosť náročný.
V službe, ktorú konám pre tých, ktorí sú mi zverení je neuveriteľné, koľko
ďalších mojich slabostí sa odhaľuje.
Tam vonku, vo svete som si ich neuvedomovala.
Napr. moje tvrdé, kamenné srdce. Pán mi umožnil cez situácie s deťmi
spoznať koľko nežnosti, jemnosti, trpezlivosti, sebazapierania, sebakontroly mi
chýba v mojich gestách, postojoch, myslení, vo vzťahoch, ktoré žijem nie len
s deťmi, ale so všetkými prítomnými.
Je veľmi ťažké prijať pravdu o sebe samej, ktorá sa tu denne odkrýva.
Na druhej strane je to veľká Božia milosť, pretože sa denne môžem modliť za
premenu pred eucharistickým Ježišom. V adorácii.
Aké krásne je poznanie, že Ježiš koná, počuje a pomáha pri tejto premene
môjho tvrdého srdca.
Nestačím sa čudovať ako konkrétne vstupuje do situácií a Jeho prítomnosť
umenšuje každým dňom menej a menej starého spôsobu života.
Ďalej je náročné sa zjednocovať s postojmi a konaním ostatných dospelých
osôb, ktoré spolu so mnou slúžia. Každá z nás je iná, každá z nás prešla inou
cestou a skúsenosťou. A to sa odzrkadľuje aj vo vzťahoch medzi nami. Koľko
pýchy, individualizmu, ambícii, dôležitosti sa odkrýva v tomto spolunažívaní.
Som vďačná mame Elvíre a komunite v spoločenstve, kde som sa naučila vo
vyhrotených situáciách zostávať v tichosti. Nereagovať. Vkladať do modlitby.
Nech Pán vstúpi so svojím pokojom poznaním pravdy. Nie je to ľahké, ale je to
možné. Po troch dňoch kondividovať v Božej prítomnosti a vzájomným sa
prijatím.
Často krát je ťažké odpustiť momenty poníženia, neprijatia, neakceptovania…
Aj toto bol a je moment obrátiť sa na Pána v modlitbe počas adorácie.
Prosiť o milosť odpustenia. Bez odpustenia by nebolo možné zotrvať na tomto
mieste a slúžiť.
Prichádzajú chvíle, keď zlo chce spochybniť môj pobyt a službu na misiách.
Pripomína mi všetko, čo by som mohla zažívať so svojimi synmi a ich rodinami,
priateľmi, známymi. Čo by som si mohla všetko dopriať, čo je tu na misiách
nereálne a nedostupné. Napr. výjsť si autom na nejaké krásne obľúbené
miesto, posedieť si pri kávičke a zákusku v cukrárni s priateľmi a známymi. Byť
účastná na rôznych spoločensko – kultúrno – duchovných podujatiach atď.
Proste užívať si dôchodkového veku, ako ponúka súčasný svet.
Aj tu je pre mňa veľmi dôležitá modlitba.
Rozhovor s Bohom, aby som ním posilnená a usvedčená, že som na správnom
mieste, na dobrej a Bohu milej ceste v službe druhým.
Nie nadarmo sa hovorí: ,, Pobyt a život v komunitných domoch je škola života.
Pobyt a život na misiách – univerzita“. A ja dodávam: ,,Misie sú dozrievaním
Božej lásky v nás“.
Veľa krát sú pre mňa veľmi ťažké až neznesiteľné chvíle, keď nerozumiem
jazyku, v ktorom sa tu hovorí. Pozerám ako “puk“, pretože nikto nie je na
porúdzi kto by mi prekladal. A napriek tomu vidím pozitívum, že som takto
vedená k pokore, ktorá mi tak často chýba.
Sebazapieranie jedno z ďalších najťažších chvíľ. Keď nechcete, aby deti žili vo
svojom vnútri rozpor a nejednotnosť našich postojov, je potrebné prijať to,
s čím nie som stotožnená, pretože moja skúsenosť mi hovorí niečo iné.
Prijímanie slabosti druhých je pre mňa ďalšou ťažkosťou.
A nakoniec dozrievate k tomu, aký je Boh úžasný. Dal mi úžasný dar. „Dar
modlitby“. V nej môžem odovzdávať tento vnútorný boj, ktorý žijem. Aby On
mohol konať zázraky mojej vnútornej premeny a učí ma prijímať každú situáciu
ťažkú aj radostnú.
Z tohto misijného poznania som si uvedomila, že bez modlitby nie som
schopná nič urobiť ani žiť.
Všetko, čo sa na misiách žije má zmysel. Aj keď často nerozumiem, prečo to
Boh dopúšťa.
Avšak verím, že raz príde odpoveď k čomu to bolo dobré. Jedno viem ale iste.
Môjmu osobnému každodennému obráteniu.
Verím, že Bohu nie je nič nemožné! Možno práve tento čas privedie
k obráteniu mojich synov, ktorí stále nechápu, prečo som si zvolila práve túto
cestu.
Cestu náročnú, ale plnú pokoja, radosti, šťastia a Božieho požehnania.
mama Vlasta