Teodor – skúsenosť slovenský dom 2019

Teodor – skúsenosť slovenský dom 2019

Milí priatelia,
rád sa s Vami podelím o skúsenosť, ktorú som prežil v našom dome v Kráľovej pri Senci.
Ďakujem Komunite, že mi pomohla v čase, kedy som si nevedel rady so životom a mal som pocit, že sa na mňa všetko rúca – manželstvo, zlé vzťahy s deťmi, strata hodnoty vo vlastných očiach.
Veľmi ďakujem aj mojej Danke, ktorá prevzala na seba všetky starosti bežného života a aj mnoho iných a pomohla mi prežiť čas premýšľania, očistenia, modlitby, pravého priateľstva. Veľmi nám pomohla aj dcéra Terezka, ktorá vo všetkom Danku aj mňa podporila.
40 dní nie je dlhá doba. Chcel som sa zmeniť, byť iný, lepší, pozornejší, užitočnejší,… .
Dal som si asi nesprávny cieľ.
Až v polovici času som si uvedomil, že mojou najväčšou chybou je neprijímanie Pána do každej oblasti života a že nežijem v prítomnosti, ale vidím stále iba krásne udalosti z minulosti (čo som všetko urobil a dosiahol) a budúcnosť (čo ešte musím mať, urobiť, zažiť). A hlavne neurobiť žiadnu chybu! Len aby bolo všetko v poriadku.
Chlapci ma prijali veľmi srdečne. Dostal som strážneho anjela, ktorý mi preukazoval veľkú pomoc a trpezlivosť vo všetkom, čo so mnou zažíval.
Často som si mýlil  program, činnosti, časy, nevedel som sa taliansky modliť. A potom som dostal dar: urobiť raňajky pre 30 bratov, dva týždne. V každom z nich som videl môjho syna, ktorý ešte žije v svojej slobode a neprišiel na to, že jeho závislosť je silnejšia ako on.
Málo spánku, neustále chyby, neschopnosť prijať sám seba takého aký som, kamenné srdce a sústredenie sa na úlohu – ktorú som nakoniec nezvládol, ma dostalo na kolená. A ešte to najlepšie pre moju pýchu: nezbadal som prekážku na chodníku a padol som na brucho. Rozpleštil som sa ako žaba. Následky: modriny na kolenách a rukách, chvíľu ostrá bolesť, potom hnev. Nakoniec ma to však rozosmialo a začal som sa na svet dívať inak – „zdola“.
Čakal som výsmech, pokarhanie, všetko zlé, nič z toho sa nestalo.
Moji bratia ma „podržali“, utešili ma, pomohli mi vstať, opäť sa rozbehnúť a kráčať s nimi. Bol som dojatý a hanbil som sa za to, že som si kedysi o nich myslel samé zlé veci. Vtedy som si spomenul na udalosť zo života sv. Ignáca: „Vstaň, znovu a lepšie“ mi znelo v hlave. Nevzdal som sa.
Vtedy som našiel, že je treba vložiť do života srdce, prežívať s radosťou každú chvíľu, podeliť sa a žiť v prítomnosti a v pravde – hlavne o sebe. Vo všetkom hľadať Pána a to, čomu ma dnes chce naučiť.
Urobím v živote ešte veľa kotrmelcov a pádov, ale dôležité je pre mňa vstať a ísť ďalej. Prijať seba takého aký som, lebo takéhoto ma stvoril Pán a takéhoto ma miluje.
Prajem všetkým Vám, ktorí uvažujete o tom, či ísť na skúsenosť, nebojte sa a poďte.
Teo