Misionársky deň.
Moji drahí cenacolci… rodičia, priatelia…
Tak ako som sľúbila, tak vám chcem priblížiť život na misiách.
Na úvod chcem svedčiť, že misie sú veľkým Božím darom. Nie len pre mladých, ale pre každý vek, ktorý sa rozhodne na nejaký čas zažiť toto Božie dobrodružstvo.
Ale všetko po poriadku. Deň sa začína zobudením podľa stanovených pravidiel. Cez týždeň o 6:00, v sobotu o 6:30, v nedeľu o 7:30.
Ha – ha – ha detičky, ktoré sú mi zverené si zvyknú tieto pravidlá upraviť podľa svojho. Takže sa často stáva, že mám budíček o 3:30 … 5:30 a medzitým niekoľko razy aj v noci. Keď plačú pre zlé sny, alebo z iných dôvodov.
Cez týždeň 6:30 sa spoločne modlíme ranné chvály a ruženec.
Jedna z nás ostáva pri deťoch. Umýva ich, prezlieka, prebaľuje a vovádza do života dňa. O 7:30 raňajky pre tých, čo nie sú pri deťoch. Tá, čo je pri nich raňajkuje o 8:00 niekedy aj neskôr. Podľa situácie. Potom nastáva denná dezinfekcia postielok, zametanie, umývanie izieb a hygienických zariadení. (Misijný dom sa nachádza v prostredí odpadkov) nebezpečnom na baktérie.
Medzitým treba dávať pozor na deti, aby si pri hre navzájom neublížili. Už o 8:45 je potrebné pripravovať čaj do fľašiek a merendu (desiatu).
O 9:00 sa kŕmia detičky. Je to čas veľkej skúšky. Som často nimi provokovaná. Keď sa otáčajú, vrtia a lyžička s jedlom sa ocitne na čele, v uchu a pod. Alebo keď majú pusu plnú jedla a urobia bŕŕŕŕ, kýchnu, zakašľú a pod. A jedlo sa ocitne na vašej tvári alebo na oblečení.
O 9:30 sú uložené do postieľok. Zdalo by sa, že teraz je čas na oddych. Že môžem urobiť niečo pre seba. Čas relaxu. Nie.
Je to čas ísť do kaplnky. Kľaknúť si pred eucharistického Ježiša a ďakovať za silu, zdravie, odvahu, nevzdávať sa a ísť ďalej napriek všetkým ťažkostiam, ktoré misijný život prináša.
Odovzdávať vás všetkých a zasväcovať Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Modliť sa konkrétne na úmysly tých, ktorí to veľmi potrebujú. Prosiť o odpustenie za situácie, ktoré som nezvládla alebo ich vykonávala bez lásky.
Takto posilnená Pánom odchádzam z kaplnky budiť deti. Po ich zobudení im pomáham hrou približovať, objavovať a prežívať stále nové a nové schopnosti pri ich telesnom a mentálnom vývoji. Medzi tým prebaľovanie tých, ktorí to potrebujú.
O 11:30 opäť nastáva čas trpezlivosti a skúšky zvládnutia situácií pri kŕmení. Po výdatnom obede detí pokračujeme v hre a zabezpečovaním ich osobných potrieb. O 13:00 sú opätovne ukladané na lôžka, aby si odpočinuli. Medzitým je opäť potrebné zametať, umývať, dezinfikovať priestory v ktorých sa deti zdržiavali. A samozrejme pokračovať v zabezpečovaní ich osobných potrieb. Zvyčajne 13:00 hodina je aj obedom pre nás. Toto sú vzácne chvíle. Počas nich sa môžeme zdieľať čo prežívajú deti, aké pokroky robia. Čo žijeme my s nimi.
Voľný čas nám je dopriaty medzi 14:30 – 15:00 (ak nám to deti umožnia.) Robíme väčšinou to, čo nestíhame počas dňa. Pre osobné potreby. Ale aj tu prichádza často k zmene o ktorú sa postará plač zobudených detí. O 15:00 sa podáva olovrant. Opäť skúška našej trpezlivosti. Po olovrante náš život je úplným odovzdaním sa deťom. Sem tam prerušovaný zabezpečovaním osobných hygienických potrieb detí.
O 17:00 sa opäť chystá čaj, večera a sprchovanie detí. Tento čas je dosť náročný, pretože sa dosť silno prejavuje únava detí pred nočným spánkom. Ich plač sa stáva dramatickým koncertom bezútešných chvíľ.
Po ich večeri vstupujeme spolu s nimi do večernej modlitby slávnostného ruženca. Po ruženci zohrievame mlieko, ktoré pripravujeme do fľašiek. O 19:00 po spoločnej modlitbe k anjelovi strážnemu sú deti ukladané k nočnému spánku. Ticho. Skončil deň na misiách. Nie neskončil. Pokračuje…
Opäť zametanie, umývanie, dezinfekcia priestorov užívaných deťmi. Niekedy mám čo robiť, aby som to stihla do zazvonenia zvonca, ktorý ohlasuje čas modlitby v kaplnke. Po nej o 20:30 je moment večere pre nás. Úprimne padám únavou. Veľa krát mám ťažkosť prijať jedlo, ktoré je pre nás s láskou pripravené. Je ale potrebné sa prekonávať, pretože na misiách je dôležité v dostatočnom množstve prijímať jedlo pre telesnú silu.
Na lôžko k večernému spánku sa ukladám medzi 22:00 – 22:30 . Ak mi to umožnia deti.
Verím, že som vám týmto svedectvom aspoň čiastočne priblížila realitu denného misijného života.
Je oveľa viac detailov o ktoré by sa dalo podeliť. Ak to bude Božia vôľa rada to urobím po návrate z misií.
mama vlasta