Svedectvo Janka z Námestova
Červený Kláštor
Stretnutie v Červenom kláštore bolo jeden krásny víkend. Začali sme sa schádzať v piatok večer. Pre nás Oravcov to bolo super, lebo z Oravy cez Poľsko sme tam boli za hodinku.
Piatok: Keďže to bolo od nás z Oravy tak blízko, tak sme tam pozvali tri nové rodinky s podobnými problémami ako máme všetci. Na kluboch sa väčšinou plače, teraz ale bola silná zostava služobne starších rodičov, tak tých sĺz nebolo až tak veľa. Čo bolo ale veľmi oslovujúce tento večer, že slova sa chopili hlavne muži. Úprimné slová z úst mužov, ktorí hovoria o svojich slabostiach, chybách, o tom ako oni začínali rozprávať o „hanbe vo svojej rodine“, o svojich krokoch k Bohu, to je skvelé počuť, zvlášť na „ženskom kresťanskom“ Slovensku. Mužská otvorenosť a úprimnosť, to je super.
Sobota: Už od piatku nás na stretnutí sprevádzal posol mamy Elvíry, Don Andrea. Aj on, tak ako Elvíra stále žiaril úsmevom , radosťou a stále bol plný energie.
Keďže „našťastie“ nebolo veľmi dobre počasie, mali sme svätú omšu v kostole, ktorý je v priestoroch bývalého kartuziánského kláštora. Krásny kostolík s perfektnou akustikou, čo bolo darom pre nás všetkých, lebo otec Irenej prejavil svoju radosť tým, že krásne spieval svätú omšu. Slúžil ju chrbtom k veriacim, lebo tam nebol klasický oltár, keďže je to múzeum a bežne tam sv. omše nie sú.
V tomto kostole sme mali aj adoráciu. Chlapci z Královej pri Senci pripravili stojan v tvare dlane, do ktorej kňaz vložil eucharistiu. Bolo to nádherné, lebo sa ďakovalo, prosilo, chválilo a modlilo, ale všetko bolo umocnené týmto miestom, kde roky kľačali na kolenách mnísi kartuziáni.
Zlatým klincom sobotného programu bolo predstavenie chlapcov a dievčat komunity „Márnotratný syn“. Je to predstavenie, ktoré títo mladí hrajú srdcom a každý sa v tomto predstavení môže nájsť.
Nedeľa: Doobeda bola svätá omša, v ktorej kázeň mal otec Braňo a ukončil ju modlitbou chvál. Slúžil ju spolu s otcom Viktorom zo Svidníka. Myslím si, že pred požehnaním v pár vetách vystihol myšlienku celej komunity, a to, že nemusíme hľadať riešenie našich problémov, ale hľadať Boha . Boh je riešením našich problémov. A to je naša cesta v komunite, hľadanie Boha a vzťahu s ním.
Poobede nás Don Andrea vyzval podeliť sa s pocitmi z víkendu. Ja vždy čakám, či niekto vôbec vstane a niečo povie, ale Boh sa stará. Bolo to krásne a veľmi úprimné. A svedectvá sprevádzali aj slzy.
Zhrnutie: Pre mňa bol tento víkend požehnaným časom. Sú to viac ako tri roky čo chodíme do komunity a ďakujem Bohu za tieto tri roky, za komunitu Cenacolo, ktorá nás postupne privádza bližšie a bližšie k Bohu. Počas tých troch dní som si uvedomovala, ako mi je dobre v spoločností tých ľudí, ktorí prijali Božie pozvanie a napriek všetkým chybám ktoré máme, tvoríme spoločenstvo v ktorom si vieme pomáhať, počúvať sa a byť si nablízku keď treba.
Stále ma udivuje energia, s akou chlapci z komunity pripravia program a sú na ňom účastní. Vďaka Bohu za to a vďaka aj im.
Cenacolská skupinka občas asi ľuďom pripadá taká zvláštna, lebo aj veľa tých čo nás pozorujú z diaľky na akciách sa za nami obzerajú ako za čudákmi. Ale ja sa už teraz teším, že môžeme byť blázni pre Krista, ako sú chlapci a dievčatá v komunite.
Uvedomujem si aké dôležité je byť čo najbližšie pri komunite, zúčastňovať sa na rodičovských stretnutiach, na akciách komunity aj na piatkových kluboch. Každým ďalším stretnutím, akciou dostanem ďalší kamienok mozaiky, ktorá postupne v mojom živote začína vytvárať obraz. Začínam chápať prečo komunita funguje tak ako funguje. To čo sa mi na začiatku zdalo, akoby na mňa rozprávali v „cudzom jazyku“, začína byť konečne v „ slovenčine“. Preto je pre mňa veľmi dôležité byť čo najbližšie pri komunite, aby som sa mohla aj ďalej učiť žiť, aby som nekazila život svojich detí a spoznávala úžasnú cestu k Bohu.
Janka z Námestova