Svedectvo Danky
Náš syn Martin prišiel na verifiku po dvoch rokoch pobytu v komunite Cenacolo. Boli sme ho zobrať v Novigrade. Už po ceste domov opadol z nás strach, ako to zvládneme.
Čo sa týka jeho pobytu doma, nenútili sme ho do ničoho. Nechali sme ho rozhodovať samého vo veciach návštev rodiny a známych. Návštevy absolvoval sám. Na nákup potrebných vecí (nohavice, tenisky) sme mu dali peniaze. Uznali sme za vhodné dať mu 2.500 korún. Dokúpili sme len to, čo zobral do komunity (vegeta, korenie).
S náboženskou otázkou nie je ešte celkom vyrovnaný (povedal nám to aj on sám). Neviem či bol, či nie. Cez deň pozeral televízor. Asi mu bol vzácny. Von chodil bez nášho obmedzovania. Nepýtali sme sa ho kde bol, s kým bol, ani čas príchodu sme neurčovali. Povedali sme si, že čo sa má stať, to sa stane. Všetko bolo v poriadku. Keď Martin odchádzal do komunity, poďakoval nám za dôveru, ktorú sme mu dali.
mama z Topoľčian