Svedectvo Dagmar
Pred tromi rokmi som o drogách a iných závislostiach veľa nevedela. Vlastne som si myslela, že je to niečo čo sa mňa a mojej rodiny netýka. Opovrhovala som narkomanmi, lebo som bola presvedčená o tom, že si za svoj stav môžu sami.
Vtedy mal náš prostredný syn 18 rokov a navštevoval strednú školu. Jeho správanie sa začalo meniť a my sme to pripisovali puberte. Začal blicovať v škole a zhoršil sa mu prospech. Aj doma bol čoraz menej. Náš starší syn nám povedal, že brat sa mu zdôveril s tým aké drogy už vyskúšal. Keďže sme o závislosti vedeli málo, mysleli sme si, že je to nejaký puberťácky manier s ktorým treba rýchle skoncovať. Dohovárali sme synovi, aby s tým okamžite prestal, ale namiesto toho prestal chodiť do školy.
Vtedy sme začali hľadať odbornú pomoc, požiadali sme o pomoc psychologičku, aj sme ju párkrát navštívili, ale nikam to neviedlo. Potom sme hľadali pomoc v protidrogovej liečebni, ale s ich prístupom sme tiež neboli spokojní. Takto to prebiehalo asi 4 mesiace. Vtedy som v modlitbe prosila Pannu Máriu, aby mi pomohla zachrániť syna. Následne som na internete našla informácie o Občianskom združení „Pomoc ohrozenému dieťaťu“ a kontakt na Ivana. Zatelefonovala som mu a Ivan nás pozval do Piešťan. Prišli sme na stretnutie a dozvedeli sme sa, že narkoman je chorý človek, ktorému treba pomôcť. Urobili sme všetko čo nám poradili a náš syn teraz žije už tretí rok v kresťanskej komunite Cenacolo. Bol už aj doma na prvej verifike a prežili sme spolu krásny týždeň. Jeho pobyt v komunite pokračuje, teraz je v Medjugorí a my sme šťastní, že je tam. ®ije v susedstve Panny Márie, ktorá sa v Medjugorí zjavuje už 26 rokov. Naša dcéra dostala príležitosť stráviť cez letné prázdniny 40 dní v Comunite Cenacolo v Taliansku. Bola to pre ňu dobrá skúsenosť do života. Dnes už viem čo je to závislosť. Je jedno či je to závislosť na alkohole, drogách alebo hracích automatoch. Závislý človek je chorý
človek a treba mu pomôcť. Závislosť je len dôsledok nezdravých vzťahov v rodine. Aj v našej rodine to bolo tak. Manžel aj ja sme katolíci, ale odklonili sme sa od viery. Na prvé miesto sme postavili potrebu zabezpečiť rodinu finančne.
Neváhali sme pracovať aj v nedeľu a veľa sme boli mimo domu. Tak sme nemali veľa času na naše deti, ktoré v prvom rade potrebovali nás, potrebovali našu lásku, potrebovali rozhovor a dobrý vzor vo viere. Až keď prišli problémy, cez tento kríž nám náš Pán ukázal správnu cestu. Teraz sa každá prekážka – každý kríž, ktorý príde ľahšie prijíma a nesie. A vieme kde nájdeme pomoc, na koho sa máme s dôverou v modlitbe obrátiť. Stačí ich prijať do nášho srdca: JE TO NÁŠ OTEC NEBESKÝ A NAŠA MATKA PANNA MÁRIA.