Svedectvo Aleny z Prešova
Ahojte,
aspoň týmto spôsobom by som chcela urobiť to, čo som neurobila na našom stretnutí v Demänovskej doline. Chcem sa postaviť a Štefanovi a Beátke povedať, že aj my sme neboli dôslední v tom, čo sme veľakrát počuli od iných rodičov a aj od samotných chlapcov. Nepíšem to preto, aby som to obhajovala, lebo táto „nanuková aféra“ bola predostretá cielene a mala svoju pointu, ktorou malo byť ponaučenie. Píšem to preto, lebo si nás, Štefan, vyzval, postaviť sa, ak sme tiež pochybili. Trochu mi to pripomenulo citát z biblie „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí kameňom“. Kameňom teda nebudem hádzať, lebo aj my sme vedomky- nevedomky urobili niečo, o čom k tejto téme hovoril exovec Maroš.
Počas Vianoc, keď sa posielajú balíky s presne určeným obsahom, sme synovi, ktorý bol v tom čase v komunite poslali topánky, ktoré mali byť predovšetkým pracovné. Keď sme však chodili po obchodoch, tak sme tej lákavej ponuke neodolali a uprednostnili topánky viac reprezentačné. Hovorili sme si, že sú kvalitné, rýchlo sa nepoškodia a bude ich mať aj do kostola. Ale skôr si myslím, že sme ho chceli odmeniť za to, že sa rozhodol vstúpiť do komunity a bojovať so svojou závislosťou. Je zvláštne, že v prípade známok v škole sme ich za tie dobré nikdy neodmeňovali, lebo sme tvrdili, že sa učia pre seba a je to ich povinnosť. A v prípade nášho závislého syna sme postupovali ináč. Chceli sme ho odmeniť za to, čo je pre mnohých mladých ľudí samozrejmosťou. Bojovať za lepší, kvalitnejší a zmysluplnejší život. Na jednej strane sa to dá pochopiť, lebo po tých trápeniach by sme dali neviem čo za to, že by v komunite ostal a zmenil svoj život, ale kupovanie našich detí a ich blahobyt bez vlastného úsilia ich nemôže urobiť v živote šťastnými, lebo nespoznajú jeho cenu. Na záver chcem k tomu povedať, že náš syn Maroš, keď predčasne opustil komunitu a doma sme sa rozprávali aj o vianočnom darčeku, povedal nám, že tie topánky boli nevhodné a mali sme mu kúpiť obyčajné pracovné topánky. Tak asi tak.
Či sme komunitní rodičia starší alebo mladší, budeme celý život bojovať so stereotypným spôsobom správania, ktoré sme získali výchovou alebo neskôr aj vlastným pričinením tak, ako budú naši chlapci celý život bojovať so svojimi závislosťami.
Alena z Prešova