Stále viac a viac ma prekvapuje krása Cirkvi, našej Matky, ktorá nás upevňuje vo viere a v nádeji, ktorá nás podporuje a uisťuje v tomto „eucharistickom znovuzrodení“, ktoré odporúčame beznádejným mladým, čo klopú na dvere našej komunity už mnoho a mnoho rokov. Cítim, že som stále viac zaľúbená a hrdá na Cirkev, pretože je: sila ideálov; svetlo, ktoré osvetľuje cestu a usmerňuje rozhodnutia každého človeka; služba pre najchudobnejších; chlieb lámaný pre tých, ktorí trpia; istota pre všetkých.
Cirkev je mladá v sile ľudí, ktorí darujú svoj život, ktorí darujú svoju krv, deň po dni bez strachu, nachádzajúc odvahu a oddanosť v eucharistickom spoločenstve, v stretnutí s ukrižovaným a zmŕtvychvstalým telom Krista, ktorý v určitý čas premení aj naše telo v Eucharistiu. Takto sa staneme čistejšími, štedrejšími, viac Ježišom. My sa živíme Ním, a pomaly pomaličky sa v Ňom obnovujeme. Nie sme to viac my, ktorí žijeme, ale Kristus, ktorý žije v nás, pretvárajúc nás v dobrý chlieb, lámaný pre bratov a sestry. Stávame sa obetou, ktorá robí živým Boží ľud, všetko dobro, ktoré konáme: rozosievanie úsmevov, dobroty, pozitívnych slov, povzbudení, sily niesť kríže blížnych na našich pleciach, naša obeta sa stáva darom bez obmedzenia…
Apoštoli to prežívali. Nasledovali Ježiša a po zoslaní Ducha Svätého, z Večeradla, Ho začali ohlasovať všetkým: takto sa zrodila Cirkev. A Peter zostal na zemi v osobe Pápeža. Kto sa k nemu nepriblížil aspoň jediný krát nemôže chápať toto žiariace tajomstvo tejto živej prítomnosti, v ktorej prebýva. Teda choď ta, pozeraj sa mu do očí a uvidíš , že Peter je živý, pretože pocítiš, približujúc sa, že tam je Božia neha, krása jednej osoby, ktorá sa zachová, ktorá ti dá istotu. Tam pocítiš jednu dimenziu, ktorá nie je len pozemská. To nie je len jeden historický moment; ale je to niečo iné, čo je nad to, čo vidíš, je to niekto iný, kto prebýva v tejto osobe, ktorú stretneš: je to Peter, ktorý nás neprestáva viesť na stretnutie s Majstrom.
Tento Syn Boží narodený v Betleheme, čo znamená „dom chleba“, nám prichádza v ústrety aj dnes na každom oltári sveta. Tak ako pastieri a králi, môže každý z nás, v noci srdca, ktorú prežíva každý človek, prežívať hlad tohto Dieťaťa uloženého v jasličkách a kontemplovať svetlo jeho prítomnosti.
Počas tejto dvoj tisícročnej cesty dejinami, muži a ženy každej reči, rasy a kultúry očarení zo živého stretnutia s týmto Dieťaťom, rosievali svetlo až do extrémnych končín sveta. Oni sa stali Cirkvou, ktorá prináša všetkým Chlieb Života, a dnes sme touto Cirkvou ja, si ty, sme my!