Komunita Cenacolo je denná manifestácia zázraku vzkriesenia. Táto mládež bola na ceste. Nevedeli prečo a pre koho žiť: smútok, zlosť, násilie, klamstvá….boli už unavení z toho všetkého a tak prišli k drogám.V dnešnom svete a rodinách viac nie je pravda. Keď prišli k nám, okamžite sme im povedali, že ich spasenie nie je komunita alebo ľudia v nej, ale že to je Ježiš. A tak sme ponúkli modlitbu, aby boli schopní žiť v odpúšťaní a v mieri. A to môže byť len vtedy, keď kľačíme pred Eucharistiou deň a noc. V našej komunite spoločne vo dvojiciach a v obmieňaní sa, uctievajú požehnanú obetu, celý deň a celú noc. To im umožňuje pochopiť seba samých a kto vlastne sú a ich zmätenosť sa tým začína rozplývať pred Božím svetlom. Neboli si istí sami sebou, masky ich zakrývali, ale dívaním sa na Ježiša pochopili, že sú Božie deti za každých okolností! Sú deťmi takého milosrdného Otca, ktorý sa nepozerá na naše hriechy, ktorý si nepamätá naše zlé skutky.A tak sme vykročili na cestu, na cestu úsmevu. Preto Vás teraz vyzývam, aby ste sa smiali. Smejte sa! Usmejte sa na život! Na naše životy! My všetci to potrebujeme, a deti obzvlášť; dnes sú neschopné sa smiať, pretože ich rodičia sa nesmejú! Rodiny sú hlúpe. Mama a otec si nepozerajú do očí, neobjímajú sa, nezhovárajú sa a deti nevedia prečo. Hovorím to preto, lebo závislosť vychádza z rodiny: je tak veľa nespravodlivosti páchanej na deťoch v rodinách, potom tieto deti vyrastú, stanú sa z nich dospelí a v pomste za to všetko unikajú z domu. Vedia, že to rodičov bude trápiť, keď zistia, že ich dieťa berie drogy, a takto ich nechajú “zaplatiť “za všetko to, čo im chýbalo. A vlastne deti sami za to zaplatia, s množstvom bolesti v ich srdci a veľkou zmätenosťou v ich citoch. Tak Vás teraz prosím, myslite na deti, na tínedžerov : prosím, naučte sa usmievať. Úsmev je radosť, ktorú nám Ježiš vložil do našich sŕdc. Nič nie je nemožné pre Boha, ak ho o to žiadame. Naším želaním je vidieť pokojnú, pravdivú a štedrú mládež, pretože to je to akí sú, to je to, čo existuje v ich srdciach, ale potrebujú model, potrebujú stretnúť mužov a ženy plných viery, pretože Boh dal vieru každému! Ateisti neexistujú. Sú to len ľudia, ktorí proste robia len to, čo oni chcú a otočia sa chrbtom k pravde, ale Boh zasadil vieru do každého srdca! Niekedy nám títo mladí povedia: “ Ďakujeme, že ste nás zobrali od drogy, lebo ste nám zachránili život! “ . Ale aký by to bol život bez viery? Teraz chápu, že viera je človek, pravda je človek, láska je človek…stretávajú Ježiša z Nazaretu a všetko sa mení. Teraz môžeme tancovať, spievať, smiať sa, milovať a odpúšťať.
Matka Elvíra – 9. september 2007 – Heiligenkreutz
