Byť skutočnými misionármi znamená predovšetkým „opakovať“ Ježiša. Skutočným, veľkým misionárom Otca bol On. Ponížil sa, zanechal svoju božskú prirodzenosť a obliekol si našu chudobnú ľudskú prirodzenosť trpiac práve tak ako my nespavosť, hlad, prenasledovanie, ponižovanie…
Predovšetkým musíme veriť tomuto prameňu Lásky a ®ivota, ktorým je Ježiš z Nazareta. On sa obetoval za nás a urobil to v slobode, s radosťou, odvahou a veľkou Láskou. A my dnes môžeme čerpať z Jeho života, aby sme mohli darovať ten náš všetkým, s ktorými sa stretávame.
Teda všetci sme povolaní prežívať misie, túto obrovskú a fascinujúcu cestu, aby sme vyšli z nás samých, cestu darovania sa pre Lásku. Ak si niekto naozaj myslí, že byť misionárom znamená len odísť do ďalekých krajín a pomáhať najchudobnejším, v skutočnosti to je len jedna výhovorka; klameme samých seba ale aj druhých, zostávajúc stále v našou egoizme, v našich strachoch, v našich myšlienkach. Takto budeme robiť dobre len ak za to na výmenu dostaneme nejakú osobnú odmenu. Ale to je len jeden obrovský krach, pád, je to akoby rozdrviť našu ľudskosť so všetkými darmi, ktoré nám Boh dáva.
Pomôžme naopak nášmu blížnemu starať sa nielen o to, čo robíme, ale predovšetkým o to, kým sme. Byť misionármi znamená vystúpiť z nášho vnútra, odkryť náš život, prežívať ho v plnosti a darovať v Láske a pre Lásku, s nežnosťou, s trpezlivosťou, s radosťou, s odvahou, s entuziazmom a s istotou v srdci, že nájdeme sto, tisíc životov … pretože nám to Ježiš prisľúbil. Keď sa človek spolieha len na vlastné sily, nie je schopný tejto nezištnej lásky a preto byť pravými misionármi znamená „mať zodraté kolená“, postaviť do stredu našej existencie modlitbu, dialóg s Ježišom. Chceme sa stať misionármi, ktorí sa obetujú do diela Panne Márii, ktorá vedela formovať a vychovávať, milovať a slúžiť, ochraňovať a brániť Jej Syna Ježiša, prvého a pravého Misionára. Ju, Kráľovnú Misií, pýtajme o príhovor pre našu Matku Cirkev a pre jej univerzálnu misiu v dnešnom svete.
Október 2007
