November 2007

Dnes prežívame jeden veľkolepý sviatok, pretože sa zjednotíme srdcom plným viery a radosti s nespočítateľným zástupom mužov a žien, ktorí nechali jeden lúč svetla a lásky v Cirkvi a v dejinách.
Kto sú svätí? Ak by som mala povedať nejakú definíciu povedala by som, že svätci sú najslobodnejšie osoby: sú slobodní od hnevu, lenivosti, nezáujmu o druhých, sú slobodní od toho, aby robili veci s náhlením. Svätci sú modelmi slobody v odpustení, v láske, v znovu začínaní každý deň, vo viere, v žití oslobodení od každého otroctva. Otroctva čoho? Napríklad od ťarchy musieť niekoho počúvať. Tak ako svätí, aj my sa naučme robiť veci nie preto, že musíme, ale pre lásku a tak nebudeme viac otrokmi ničoho a nikoho. Stane sa každému, že stratí trpezlivosť, pokoj, žiť proti časy, ktoré sú príležitosťami pre sebapoznanie, preto aby sme sa stali svätými, aby sme prekonali naše malé i veľké otroctva. Svätí nám ukázali ich mimoriadnu vnútornú slobodu predovšetkým pred skúškami a trápeniami. Ježiš nám konkrétne ukázal svätosť Božiu. Počas svojho života len miloval, utešoval, uzdravoval, oslobodzoval od zla, nikdy neurobil nič zlé a predsa v agónii v Getsemanskej záhrade aj On si želal urobiť jeden veľkolepý akt slobody a dôvery a odovzdal sa úplne do Božích rúk. Teda aj my sa môžeme stať svätými, ak sa úplne odovzdáme Bohu Otcovi, odpovedajúc na Jeho vôľu, ako to urobil Ježiš a rozhodnúc sa pre školu svätosti: všetci sa môžeme naučiť žiť dobre a s láskou našu každodennosť, robiť dobre našu prácu a takto sa naše ruky stanú konkrétnymi nástrojmi pre gestá svätosti.
Svätosť sa nadobúda tým, čo robíme, nie je to niečo abstraktné. Ak čistíš dom, ak riadiš auto, tvoje srdce musí viesť tvoje ruky: neexistuje nič, ani len jediný úder srdca, ktorý sa nemôže stať konkrétnym skutkom svätosti.
Pán sa skutočne teší z maličkostí. Svätosť nie je niečo veľkolepé, obrovské ale je to niečo výnimočné v bežnom, obyčajnom, a to je robiť malé veci v slobode a z lásky. Svätí sú stále našimi príkladmi. Veľmi ma dojíma príklad svätosti Jána Pavla II., jeho odvaha a dôstojnosť, s ktorou znášal svoju chorobu v posledných rokoch svojho života. Pomyslime si na svätú Terezku Ježiškovu, keď bola veľmi unavená, chorá na tuberkulózu, pre ňu sa stalo chodenie mučením a napriek tomu kráčala po chodbách kláštora pomysliac si: „Ježišu, obetujem ti tento krok za nejakého misionára, ktorý žije v  chatrči a určite je viac unavený ako ja.“ Aj ona v bolestiach a utrpeniach hľadala nejakú motiváciu. Tak aj my, vo chvíli, keď si myslíme „už viac nevládzem“ a našou vôľou slobodne sa rozhodneme prekonať tento moment únavy, ponáhľania sa a nervozismu, vychovávame sa k svätosti.
A tak tieto malé, veľké veci sa stanú našou každodennou svätosťou. Keď sme obetovali aspoň jednu minútu z nášho času pre prijatie niekoho milým slovom, gestom, alebo úsmevom, tak budeme rásť vo svätosti a to nás urobí nekonečne šťastnými. Svätosť je skutočne pre všetkých, ak predtým, ako zareagujeme, spojíme myseľ so srdcom.
Ježiš povedal: „ Ak nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva.“; dajme sa na túto cestu, do školy maličkých , aby sme sa stali svätými, naučme sa od nich múdrosti byť svätými.
Jednu chvíľu sme si mysleli, že svätí sú tí, čo sú na oltároch, ale teraz veríme, že skutoční svätí sú deti a ak budeme schopní byť znovu ako deti … budeme svätí!