Saluzzo 2014, Monika – sestra
Festa della Vita
Ahojte. Volám sa Monika a komunitu som spoznala vďaka môjmu bratovi, ktorý nevedomky do tohto spoločenstva priviedol najprv mojich rodičov a neskôr moji rodičia a moja zvedavosť aj mňa. V prvom rade by som chcela povedať, že komunita je jedno obrovské Božie dielo a som vďačná môjmu bratovi, že sme sa mohli stať jej súčasťou a učiť sa s ňou kráčať napriek tomu, že sme sa k nej dostali cez bolesť a trápenie spôsobené drogou. Komunita priniesla do mojej rodiny veľa nového, dovtedy nepoznaného. Či už pozerať sa na bežné veci úplne z iného pohľadu, až po prehodnotenie celého hodnotového rebríčka. No mňa osobne komunita naučila byť vďačnou za malé aj veľké veci a naučila ma nepohŕdať ľuďmi. Dnes by som sa nepozrela na „feťáka“ ako na človeka, ktorý mal veľa času, chcel byť frajerom v partii, tak začal brať drogy. Dnes už viem, kde tento reťazec začína a kde sú korene závislostí. Je ťažké uvedomiť si, že každý jeden z nás polial túto rastlinu závislosti a práve komunita nám otvára oči a dáva možnosť nazrieť do minulosti, dáva možnosť uvedomiť si koľko chýb dokáže človek urobiť, pričom si je istý, že to, čo robí pre svoje dieťa, súrodenca je to najlepšie.
No teraz sa presuniem k oslave života, z ktorej sme včera šťastlivo docestovali domov. Tejto oslavy som sa zúčastnila prvý krát a musím povedať, že moje očakávania boli prevýšené tak o 120% minimálne. Nechcela som veriť tomu, čo hovorili rodičia, ktorí sa festy už zúčastnili. Predsa len je medzi nami nejaký ten nepatrný vekový rozdiel a čo sa páči im sa často nemusí páčiť mne. No práve naopak. Festa bola pre mňa obrovským zážitkom. Vidieť pokope všetkých bratov a sestry, ktorí postupne nachádzajú to, čo v ich živote doposiaľ nebolo a boli presvedčení, že nikdy nebude, vidieť rodičov, ktorí žiaria lebo vidia svoje deti nachádzať šťastie a v neposlednom rade cítiť Božiu lásku všade vôkol seba. Je naozaj ťažké opísať slovami atmosféru, ktorá na oslave vládla. Všetky katechézy, kázne a adorácie, pri ktorých si človek uvedomoval aký je slaboch a zároveň koľko milosti dostáva napriek tomu, aký je. Až keď človek vidí život komunity, život s úsmevom, radosťou, pravým priateľstvom, modlitbou a hlavne život v pravde si uvedomuje, aké ťažké je žiť tento život von medzi ostatnými. Aké ťažké je odoprieť si niečo na čo sme zvyknutí mať bežne a vidieť tú obetu všetkých chalanov a báb z komunity. Aké dôležité je mať naozajstného priateľa, ktorý nie je s tebou len kvôli peniazom, drogám ale naozaj ťa má rád, ktorému sa môžeš zdôveriť a pomôže ti, keď to budeš najviac potrebovať. Toto všetko som videla na vlastné oči na oslave. Či už pri tanci gest, keď som nemala partnera na tanec, otočila som sa a tancovala s mamou z Ameriky, alebo keď som videla môjho brata s ostatnými chalanmi z komunity, ako sa podpichujú, žartujú, smejú sa, objímajú sa a radi sa vidia. Keď som videla všetky tie úprimné úsmevy ľudí, ktorí sa navzájom vôbec nepoznajú ale napriek tomu sa radi vidia, uvedomila som si, akú veľkú rodinu tvorí komunita. Naozaj sa treba na život usmiať, tak ako bolo povedané počas kázne, aj keď nie vždy je to jednoduché. Ďalej sa ma veľmi dotkli slová dona Stefana, každé jedno jeho slovo bolo pravdivé a ukazovalo nám súrodencom, ženám, mužom, dcéram, matkám, otcom, všetkým, čo je naozaj dôležité a že máme byť naozaj vďační za to, čo dostávame od Pána každý deň. Ďalej program, tance, svedectvá, recitál Credo, k tomu slová, ktoré vychádzali z úst môjho brata, neopísateľná kombinácia a neopísateľné zážitky.
Ďakujem komunite Cenacolo za neustále zachraňovanie mojej rodiny.
Monika, sestra