Saluzzo 2014, Brigita – mama
Festa della Vita
Radšej rozprávam ako píšem ale nato sa ma samozrejme Ivan neopýtal. Sme doma len pár hodín po Feste della Vita a bola som presvedčená, že už nevládzem a umriem na únavu ale opak je pravdou, som plná života a sily. Chcem každému ďakovať a vykrikovať, aký je život úžasný (lebo je). Túžim preniesť tú veľkú radosť z festy do vašich sŕdc ale mám obavy, že sa to nedá. Všetko to, čo som mohla zažiť je aj vďaka nášmu synovi Michalovi, ktorý je v komunite. Jeho závislosť a môj strach o jeho život mi otvorili dvere do komunity Cenacolo. Dnes zato ďakujem lebo cez komunitu ma objal Boh a mohla som cítiť, čo je božie milosrdenstvo. Festa della Vita bola veľkým darom, ktorým nás obdarovala komunita Cenacolo a my sme ten dar prijali. V živote som nevidela niečo tak obrovské. Vraj láska je abstraktná ale tu nebola. Dotýkala som sa jej a mala som jej plnú náruč. Láska bola všade a bolo jej pre každého dosť záležalo len od nás, koľko sme schopní si jej vziať . Moje emócie boli bláznivé. Môj smiech striedal plač. Nekonečná vďaka za záchranu našej rodiny je neopísateľná. Boh je láska, komunita je Božie dielo a to bol pre mňa najlepší spôsob ako mi to Boh mohol ukázať. Videla som tu jednu veľkú lásku a nie sebectvo. Tak ani ja nechcem byt sebcom, ktorý si zachránil svoju rodinu a oslepne. Chcem vidieť jasne. Komunita mi pomaly čistí srdce pre Pána, ukazuje mi aká v skutočnosti naozaj som a ja to prijímam, ťažko ale prijímam. Darovala mi nové oči, aby som videla jasne obraz o sebe. Pri každej adorácii moja duša chválila Ježiša a cítila som, že je tam s nami, s každým a že každý máme rovnakú šancu byť s nim. Ježiš si nevyberá, či si biely, čierny, žltý alebo akým jazykom rozprávaš, on videl moje srdce a túžbu polepšiť sa. Videl moje hriechy, krivdy, klamstvá, videl všetko. Pred ním nič neschovám. Keď som mala moment, že si nezaslúžim jeho lásku, vždy mi prešlo hlavou ,,Neprišiel som volať spravodlivých ale hriešnych aby sa kajali.“ a preto ti ďakujem Bože. Bohu je jedno, kedy za ním prídeš, on na nás bude vždy čakať. Aj na mňa čakal viac ako 40 rokov. Dnes viem presne, čo mi celý čas chýbalo, bol to on. Mala som všetko a zároveň nič, mala som okolo seba veľa priateľov aj moju rodinu, no aj tak som sa cítila sama. Na feste sme sa stretli s našim Michalom a to má vždy veľkú silu, emócie ma idú zadusiť a zbavujú ma slov. Naozaj je ťažké odpustiť samej sebe, čo som spôsobila v našej rodine. Hodila som tam časovanú bombu a ešte som sa aj prizerala kedy to buchne. Bolo veľkou milosťou stráviť čas s Michalom práve na tomto mieste. Tento kopec proste lieči. To všetko, čo okolo mňa bolo, ma nútilo byť lepšou. Hanbila som sa, aká viem byť povrchná a tvrdohlavá. Saluzzo bola odmena ani neviem začo ale ďakujem. Jeden zo starších rodičov nám povedal že vždy na tomto mieste si uvedomuje, aký je stále slabý a odokrývajú sa mu tu všetky jeho chyby. Cítim to tiež takto, videla som moje chyby čisto a jasne. Na tomto kopci plnom nádeje a odpustenia som cítila veľkú vďaku priateľom komunity lebo nič nemusia ale chcú ale my by sme mali ale nechceme. Videla som, aké ľahké je vidieť chyby druhých a povedať toto robíš zle a toto rob takto. Ty sa modlíš málo a ty zase veľa. Dáva mi slobodu, že nič nemusím ale ja chcem. Tak aj vás prosím, chcime aby sme sa mohli stretnúť na tomto kopci života a oslavovať spolu. Ani neviem, v ktorej kázni to bolo a ani na tom nezáleží, dôležité je, že som to počuť mala a počula: „Srdce môže naplniť len božia láska.“ a to je to, po čom teraz túžim, aby sa moje srdce naplnilo, aby som mohla rozdávať úsmev a radosť, ktorú som si doniesla . Aby som nesúdila a nezabudla, kde som bola pred rokom, že som prvý raz počula v komunite o ruženci a že som sa naučila modliť práve s vami. Aká som prišla slabá a zranená a vy ste tu boli pre mňa. Dnes chcem byť ja tu pre vás. Nechcem si medzi vami vyberať priateľov. Mám vás rada. Tak že s radosťou priatelia.
Brigita, mama