Saluzzo 2014, Miro – otec
Saluzzo
Saluzzo, starobylé mesto, sa raz v roku stáva miestom radosti, lásky, stretnutí, objatí a veľkej oslavy života. Toto putovanie som spolu s manželkou a dcérou podstúpil prvý krát. Veľa som o tomto Sviatku života počul aj pozrel na internete, ale to čo som mal možnosť zažiť sa nedá obrazom ani zvukom zachytiť. Teraz, keď už som doma a bilancujem, môžem moje zážitky rozdeliť na dve skupiny, duchovné a ľudské. Obidve sa neustále prekladali ako na chutnom a dobre poskladanom zákusku. Postupne mi vytvárali celkový obrázok o tomto neuveriteľnom trojdní . Katechézy, adorácie, svätá omša, dokumenty, svedectvá a Credo mi načrtli veľkosť a smerovanie komunity . Katechéza španielskeho biskupa vo mne nechala dojem obrovskej radosti a hrdosti človeka, ktorému sa podarilo do svojej diecézy pozvať a aj toto pozvanie realizovať otvorením domu pre komunitu Cenacolo. Bola to nefalšovaná radosť otca, ktorý našiel spôsob ako zachrániť svoje deti. Don Ivan rozprával o komunite na chorvátsky spôsob a tým mi pripomenul moje prvé stretnutie s komunitou v Medjugorí, kde som počul prvé svedectvo, a pocítil som, že je na zemi miesto, kde človek môže byť šťastný a radostný bez toho, aby niečo vlastnil. Myslel som si, že tento pocit sa už nezopakuje, že sa to nedá zažiť znova to nadšenie a radosť žiť z modlitby a Božej blízkosti. Vďaka don Ivan. Pater František celá jeho osoba či fyzická ako aj duchovná bola preplnená poznaním pravdy, jeho gestá spôsob komunikácie intonácia hlasu pôsobili až zázračne, pri ňom som si uvedomil, že tento charizmatický útly človek nosí v sebe obrovského ducha. Vrcholom katechéz boli slová kardinála Rylka, kde v závere ako človek zodpovedný za laické spoločenstvá v cirkvi, zdôraznil dôležitosť a evanjelizačné poslanie komunity, ako aj dôležitosť venovať pozornosť mladým a ich problémom v dnešnom svete. Zhrnutím všetkých týchto slov bola rastúca hrdosť a neustále si uvedomovanie obrovskej milosti, že sme sa stali súčasťou tohto božieho diela, ktoré realizoval Duch Svätý spolu s drobnou ženou s veľkým srdcom. Až na tomto mieste som si uvedomil dôležitosť tohto diela pre samotnú matku cirkev pre jej nový apoštolát lásky a priateľstva v dnešnom sekularizovanom svete. Doteraz som si myslel, že ide o malú komunitu na okraji cirkvi, ktorá žije sama v sebe a pre mladých, ale už slávnostný nástup množstva kňazov pred sv. omšou ma presvedčil, že ide o niečo veľké, dôležité a vážne. Vďaka za toto poznanie.
Z ľudských, srdcových, zážitkov spomeniem množstvo objatí, úsmevov a tlčúce srdce v hrudi, keď som videl prichádzať poľské autobusy. Môj syn žije v dome v Giezkowe. Blízkosť syna, slová ktoré vychádzali z jeho úst boli novou nádejou pre našu rodinu pre pokoj a lásku v nej. Pravda o jeho živote, o priateľstve podložená gestami ku jeho novým komunitným kámošom, ktorí žili v dome spolu s ním a ktorých postupne stretal, boli najkrajším filmom pre jedného smutného otca.
Môj syn žije, bojuje s ťažkosťami a napriek tomu sa nesťažuje- to je odmenou za trochu obety venovanej jemu po dlhých rokoch nezáujmu. On nielen že žije, ale žije v Pravde a dôkazom, že tak bude chcieť žiť je aj veta , ktorú povedal manželke „Mami pokojne povedz kde som aby keď vyjdem von, som nemusel svoj nový život začať klamstvom“. Vďaka Ti Bože za môjho syna.
Tak to bolo moje a naše Saluzzo 2014.
Miro, otec