Október 2009

Stojím v údive čím ďalej, tým viac, pred  našou cirkvou, našou matkou, ktorá nás upevňuje vo viere a v nádeji, spájajúc nás  s „eucharistickým znovuzrodením“, ktoré odporúčame našim zúfalým mladým, čo už pár rokov klopú na dvere našej komunity.                    Cítim sa byť ešte viac zamilovaná do našej cirkvi, pretože je ideálnou odvahou, svetlom, ktoré osvecuje našu cestu, naše každodenné rozhodnutia pomôcť tým najchudobnejším nájsť bezpečnosť pre všetkých. Cirkev je v každom mladom človeku, ktorý daruje svoj život iným, ktorý daruje krv pre druhých, deň  po dni bez strachu, hľadajúc odvahu a dôveru vo svätom prijímaní. V jednej chvíli zistíme, že to premení  aj náš život. V Eucharistii sa staneme  čistejší, obetavejší, podobní Ježišovi. Čerpáme z neho energiu, žijeme z neho, a pomaly, krok po kroku, sme obnovení v ňom. Nežijeme viac my, ale Pán v nás. Toto je ponuka pre tvoj život, tá drží božie ľudstvo na žive. Všetko dobro  čo robíš je: rozsievať úsmevy, dobrotu, pozitívne slová, podporu, silu, ktorou dokážeš nosiť svoj, ale aj druhých kríž na svojom chrbte.
Takto prežili apoštoli. Nasledovali Ježiša až po „vystúpenie do neba“ a od  Cenacola  ho začali  ohlasovať všetkým. Takto sa zrodila cirkev. Peter  zostal na zemi v osobe pápeža. Kto sa mu ešte nepriblížil ani raz, nemôže pochopiť tajomstvo živej prítomnosti, ktorá žije v jeho vnútri. Takže  choď tam, pozri sa mu do očí, a uvidíš, že Peter je živý, pretože ak sa priblížiš, tak cítiš, že existuje božia jemnosť, krása v jednej osobe, ktorá ostáva a daruje ti bezpečie. Tam cítiš, že neexistuje len zem a slnko, že to nie je len historický moment, ale je to niečo, čo vidíš a cítiš. To je Peter, ktorý pokračuje v nasledovaní nášho učiteľa –  Krista.
Na tejto  historickej, dvetisícročnej ceste, muži a ženy rôzneho jazyka, rasy a kultúry, sú očarení zo živého stretnutia sa  s dieťaťom, v podobe Ježiša. Zasiali Jeho svetlo po celej Zemi bez hraníc. Boli to oni  – cirkev, ktorá prináša chlieb života a každým z nich sme aj my –  ja, ty , my všetci.