Môj prejav lásky k Bohu
Po dlhšom čase, teda po dlhšej prestávke v dôsledku obmedzení pre covidovú pandémiu, čomu ešte predchádzala moja zlomená ruka, som sa tešila na stretnutie rodičov komunity Cenacolo – bolo to medzinárodné stretnutie rodičov, ktoré sa konalo priamo v Prahe. Na túto veľkú akciu sa podujali naši komunitní rodičia z Čiech a Moravy. Aj keď ich je zatiaľ málo, dokázali zorganizovať všetko na výbornú. Aj touto cestou Vám milí priatelia vyslovujem veľké poďakovanie a ešte raz posielam srdečné objatie. Všetky moje zmysly si prišli v Prahe na svoje.
V kláštore bosých karmelitánov vo Fortne, kde sme boli ubytovaní ma na mojom stolíku potešila kartička s obráštekom mamy Elvíry, na ktorom bolo napísané. “Žijte jako děti světla“ a hneď vedľa nej cukrík na ktorom bolo tiež napísané Žijte jako děti světla. Aj keď sladkostiam len veľmi ťažko odolám, tento cukrík a kartičku som si priniesla až domov. Aj teraz, keď píšem tieto riadky, stále ho mám pri sebe, ešte som ho nezjedla, má pre mňa veľkú hodnotu, nemyslím tým kalorickú, ale posolstvo, ktoré ja na ňom napísané Žijte jako děti světla. V tomto duchu sa pre mňa nieslo celé rodičovské stretnutie v Prahe.
Všetko, čo sme videli a navštívili veľmi pekne zbilancoval František.
Život s komunitou je krásny a zaujímavý, otvára mi dvere aj tam, kde by moja noha nemala možnosť nikdy vstúpiť.
Nezabudnuteľným zážitkom pre mňa bol komunitný ples, ktorý sa konal na záver stretnutia priamo v Arcibiskupskom paláci – v sále kardinála Berana, kde som mohla chváliť Boha celým svojím srdcom a celou svojou bytosťou. Byť v arcibiskupskom paláci a vedieť, že o poschodie vyššie diskutujú biskupi celej Európy je úžasné a niekedy až nevysvetliteľné, že nám Pán pripravil takéto krásne miesto na to, aby sme sa tešili a ďakovali za dar života za seba a za naše deti, že sme prešli z tmy do svetla. Tancujem rada a tancujem s láskou. Tam som si prišla na svoje – dobré jedlo, spev s harmonikou, vynikajúca hudba, plný parket veselých ľudí okolo mňa. Chcem, aby bolo na mne a v mojom konaní vidieť, aké veľké veci urobil Pán. Často krát robíme všetko, aby boli šťastné naše deti a zabúdame pritom samy na seba, že my samy sme zodpovední za svoje šťastie.
Tento ples mal pre mňa dva výnimočné okamihy:
- prvý krát s mojom živote som priamo na plese dostala požehnanie a to požehnanie od arcibiskupa Jána, ktorý nás poctil krátkou návštevou,
- tak ako na každom plese aj na našom bola tombola. Bolo to zorganizované tak, aby každý vyhral nejakú tombolovú cenu /mimochodom ja vyhrám v tombole tak raz za desať rokov/. Aj ja som vyhrala. Už to bolo zvláštne, ale pekné bolo to, že na každej výhernej kartičke bol napísaný nejaký citát. Bola to tombola nielen o darčekoch, ale pre mňa aj o duchovnom odkaze na kartičke, ktorú som si sama vytiahla.
Na mojom a manželovom výhernom lístku z tomboly je napísané / priniesli sme si to domov / :
Pokora je výborným prostředkem, abychom si skrze ni vybojovali čistou.
Sv. Vincenc z Pauly
Mějme pokoru a ješte jednou pokoru. Pokorou se dá Pán přesvědčit a splní
všechno, po čem toužíme.
Sv.Terezie z Avily
Potom už moja duša a moja bytosť mohla naozaj plesať.
Som mama Marta, ktorá prežila závislosť svojho syna, teším sa zo života, z detí, z vnúčat, ďakujem za dar manželstva.
Toto je môj prejav lásky k Bohu… alebo takýto je prejav Božej milosti na mne…