Svedectvo z rodičovského stretnutia Orava 2018 jeseň
Ahoj priatelia.
Rad by som sa s vami podelil o moje svedectvo a zážitky z rodičovského stretnutia na Orave, ktoré sa konalo v jeseni 2018. Bolo to moje prvé trojdňové rodičovské stretnutie komunity Cenacolo a veľmi som sa naňho tešil. Veril som, že ma toto stretnutie obohatí o vzácne svedectvá komunitne starších rodičov a duchovne posilní programom bohatým na rôzne katechézy komunitných kňazov.
Ale, začnem trošku skôr, piatkom, týždeň pred Oravou, lebo náš Pán to tak perfektne začal zariaďovať už vtedy. V ten piatok, na rodičovskom klube v Košiciach, som sa pýtal, kto tam tiež ide a či sa viem k niekomu pridať do auta. Vyzeralo to tak, že všetci sú už zorganizovaní a auta majú naplnené. Iba Ąudo mi vravel, že sú šiesti v sedemmiestnom aute, že ak mi nebude vadiť sa trochu tlačiť tak, že ma vezmú, ak budem chcieť. No nechcel som im tam spôsobovať tlačenicu a tak som zisťoval či ešte niekto iný nepôjde, ku komu by som sa mohol pridať. Počas týždňa som sa skúšal spojiť s viacerými členmi komunity či sa tiež chystajú na Oravu a či sa k nim môžem pridať, alebo či im môžem ponúknuť odvoz, pretože som už bol pripravený, že pôjdem svojim autom. Všetky možnosti padali jedna za druhou. Nakoniec som si povedal: „Pane Bože, asi to tak má byť. Ty máš určite nejaký úmysel preto aby som išiel sám“. Tak teda som išiel na Oravu sám svojím autom v dôvere v Pána, že zažijem nádherné trojdňové stretnutie Cenacolo.
Ihneď po príchode na Oravu som bol milo prekvapený, ako ma všetci ľudia, ktorí tam tiež prišli, vrelo prijali a privítali v komunitnom duchu. Bolo to krásne vidieť toľkých ľudí, medzi ktorými vládne priateľstvo a radosť, že sa stretli a ešte krajšie bolo, že som to cítil aj v ich vzťahu voči mne, aj keď som sa s mnohými len pravé zoznámil. Prvú noc som si líhal späť naplnený skvelými pocitmi s radosťou v srdci, tak ako to už dávno v mojich dňoch nebolo. Náš Pán ma nesklamal a napĺňal moje očkovania aj naďalej nad mieru. Počas soboty a nedele som zažil ešte mnoho skvelých stretnutí a rozhovorov s ostatnými. Veľmi ma oslovili slová mamy, ktorá nám podala svoje svedectvo o vyliečení jej syna, ktorý bol hluchý od narodenia a po zázraku, pri návšteve jednej rehoľnej sestry v Nemecku, opäť počuje bez akéhokoľvek lekárskeho zákroku. Bol som ohromený jej dôverou v nášho Pána, že má ísť do Nemecka, aj keď po nemecky nevedela a radšej by hľadala pomoc na Slovensku. Povzbudilo ma to v tom, že sa oplatí prekonávať svoje strachy, neistoty a zveriť všetku dôveru do rúk tomu, ktorý nás nadovšetko miluje, Bohu.
Ďalej som bol veľmi povzbudený chalanmi, žijúcimi v komunitnom dome v Královej pri Senci, z ktorých na každú stranu sršala dobrá nálada, priateľstvo, pokora a pokoj. Je to niečo, čo v našom terajšom rušnom a uponáhľanom svete už vymizlo, niečo čo ma fascinovalo každú chvíľku keď som ich zazrel. «ažko sa mi to dá vyjadriť slovami, ale bolo to niečo, čo sa dalo cítiť a ja som z toho nasával radosť a povzbudenie do môjho života a osobných trápení a sklamaní, ktoré prežívam. Možno to bolo pre mňa o to viac fascinujúce, že poznám životné príbehy niektorých tých chalanov a to čo som videl bola fascinujúca zmena toho, čo žili v minulosti. A bola to zmena aj v ich rodinách, o ktorej svedčia ich rodičia na rodičovských kluboch. Celé ma to motivuje prehodnocovať môj osobný život, o ktorom som si vždy myslel, že ho žijem dobre a že sa snažím milovať blížnych ako seba samého. Proste mi to otvorilo oči pred vlastným sebaklamaním a upevnilo ma to v tom, že musím ešte veľa na sebe pracovať, aby som hľadal moju osobnú skrytú pýchu a nahradil ju pokorou a láskou k Bohu a blížnym. Bohužiaľ, dnešný svet nás učí žiť pyšne, len pre seba samých a naoko pre naše rodiny (iba materiálne a nie úprimne citovo).
Veľkým zážitkom bola pre mňa aj moja osobná adorácia pri Sviatosti oltárnej v tichosti a o samote v pripravenej kaplnke. Bolo to prvýkrát v mojom živote, kedy som mohol byť s Ježišom takto úplne sám. Boh to tak zariadil, že som sa nevedomky napísal na čas, kedy prebiehala paralelne aj spoločná adorácia hore v sále a všetci boli tam. Mal som tak možnosť v úplnej tichosti sa modliť a v svojich myšlienkach rozprávať s Ježišom o svojom živote. Chcem vám dať aj moje slová uistenia, že Ježiš tam bol so mnou. Viem to aj preto, lebo zo stovák pripravených maličkých úryvkov zo svätého Písma, ktoré tam boli pripravené, som si náhodne vybral štyri a v každom z nich bolo niečo, čo presne patrilo mne, na povzbudenie v mojich osobných ťažkostiach. A ja neverím, že to bola náhoda ?.
No a na záver sa vrátim k príbehu zo začiatku, ktorý zatiaľ nedával zmysel. Príbehu prečo so šťastný, že som šiel s dôverou v Pána na Oravu sám autom. Počas tohto víkendu, sa Ąudo, ktorý sa mi ponúkol, že ma môže zobrať na Oravu, musel spolu s dvoma členmi svojej rodiny vrátiť nečakane naspäť do Košíc. Takto ostali traja členovia, pôvodnej osádky jeho auta, bez odvozu späť do Košíc. Poprosil ma teda, aby som ich vzal v nedeľu naspäť do Košíc. Vtedy, som pochopil svoje myšlienky, ktoré mi počas týždňa predtým prelietali hlavou, aby dôveroval Pánovi a išiel na Oravu sám. Vďaka a chvála ti Pane za tvoju prozreteľnosť, že si to tak skvelo vymyslel. A vďaka aj vám milí priatelia, za skvelú atmosféru, ktorú ste na Orave vytvorili. Už teraz sa teším na ďalšie komunitné stretnutie.
Michal