Srdečne zdravím,
som Eva, jedna z mnohých obyčajných cenacolských mám, matka Michala, ktorého závislosť nás takmer pred 15 rokmi priviedla do Cenacola. Dnes na to už len krásne , s láskou spomíname.
Keďže postupom času sa naše komunitné aktivity obmedzili zväčša na ružence a adorky, rozhodla som sa, veď život je zmena, zavítať na 3 dňové stretnutie rodičov a keď už , nech to za to stojí rovno v Prahe. A prečo nie? Veď naposledy som tu bola s mojim manželom, keď som si kupovala svadobný klobúk a mala celkom iné starosti a predstavy o živote.
Pôvodne mi hlavou vírili myšlienky:“ Praha je krásna, oddýchneš si, odreaguješ sa, zažiješ niečo nové, načerpáš energiu, duchovnú silu, zaspomínaš…“ Také obyčajne myšlienkové pochody človeka, ktorý sa stratil vo víre tohto sveta.
Aké odlišné však boli moje dojmy. Už pri nástupe do vlaku som sa cítila medzi svojimi. (mama Martucha tomu dala výstižný názov, ako na školskom výlete) Známi, neznámi, z východu i západu, všetko jedno, jedna cesta. Proste, deti svetla.
Ten si niesol dobrú náladu, ten zasa bolesť v duši, niekto očakávania, niekto proste… len svačinu.
Už len príchod do Prahy bol skvelý. Ja , čo cestovanie nemusím, som sa zrazu cítila uvoľnene, bezpečne, sila komunity a božej bázne sa prejavila v plnej sile. V podobe Zdendu, chlapca z Prahy, ktorý nás ochotne dopravil do nášho cieľa, kláštora kapucínov na Lorete. Veľká vďaka Zdendo.
Kláštor nás objal, pokorou, pokojom, z každého kúta na nás dýchalo duchovno tohto starobylého premodleného miesta, kde sa čas zastavil, stačilo sa len oddať tejto nádhere. Čo viac sme si mohli priať. Už len užiť si prítomnosť skvelých ľudí, veľké srdce otca biskupa, pohostinnosť našich českých bratov, stretnutie s mojou milovanou neterkou / velká vďaka za všetko/ . Svedectvá prvých cenacolcov Maroša a Zvoneho, ktorý má za manželku moju veľkú kamarátku Miu , nekonečné rozhovory, zdieľania, možnosť tráviť čas so živým Ježišom. V kaplnke kláštora… Toto sa len tak nezažije.
A Praha, pražské Jezuliatko u karmelitánov / repliku máme aj u nás v kostole Notre Dame/ majestátnosť chrámu svätého Víta, prehliadka Starého mesta, krásne výhľady, sobotný večer pod krídlami pražského arcibiskupa Jána Graubnera a kňazov z celej Európy. Požehnanie na plese priamo počas zábavy a tanca.
Je to náhoda, alebo dar z neba? Náš Pán vždy vie, čo robí. Aj v mojom živote.
S vďakou a láskou ,
Eva