MEDŽUGORSKÁ PÚŤ 2025
„ APOŠTOLI MOJEJ LÁSKY, STAŇTE SA MOJOU PREDĹŽENOU RUKOU A ODOVZDÁVAJTE LÁSKU MOJHO SYNA VŠADE TAM, KDE STE POSIELANÍ A KDE JU EŠTE NESPOZNALI. „
Neviem, či je to presná citácia z posolstva našej drahej Nebeskej Matky Márie – Kráľovnej pokoja, ktoré mi opäť zazneli v kázni kňaza na poslednej omši v Medžugorí pred našim odchodom z tohto svätého miesta pokoja. V tomto svedectve sa chcem podeliť s vami, ktorí ho budú čítať o poslednej rodičovskej cenacolskej púti v Medžugori. Bola som už párkrát, Pán Boh zaplať na mnohých, ale tato púť bola výnimočná. Je toho veľmi veľa. Dala by sa o tom napísať aj malá brožúrka a preto vypichnem len tie najsilnejšie momenty, ktoré sa ma hlboko dotkli. Atmosféra medzi nami bola neuveriteľná. Mala som pocit, že vstupom na toto sväté miesto pokoja, som vstúpila do niektorého z cenacolských domov. Úprimnosť, pravda, súcit, zdieľania, odvaha (hovoriť aj o tom v čom sme zlyhali v našich slabostiach jeden voči druhému, ale aj v sebe samých), prekonávanie sa, pokoj, radosť, spev, tanec… sa niesli počas celého pobytu. Bolo krásne ako sa nadväzovali nové vzťahy, priateľstvá úprimné a čisté plné povzbudenia a úprimnej lásky.
KRIŽEVAC – krížová cesta sprevádzaná slovami otca Štefana, bola pri každom zastavení veľmi hlboká a dostávala ma do kolien. Nie preto, že sa to tak robí, ale pretože ma privádzalo k poznaniu vlastného podielu mojimi hriechmi a zlyhaniami pre ktoré sa Pán Ježiš obetoval na krížovej ceste a Jeho smrti na kríži. Zároveň v nádeji, že v každom z týchto zastavení sa ešte aj dnes môžem očisťovať z nánosov mojej minulosti a zakaždým vstupovať do Nového života s Ním.
SVEDECTVÁ v chlapčenskom a dievčenskom dome – v nich som si uvedomovala vlastné zranenia, ktorých sa mi dostalo od mojich rodičov a ktorými som zraňovala aj mojich synov. Poznanie , že modlitbou, pôstom, adoráciami, svätou spoveďou a svätými omšami som pozývaná , aby na príhovor Nebeskej Matky Márie a jej syna Ježiša preťali a uzdravili tieto rany v odpustení aj pre ďalšie rodinné generácie.
EXOVEC RENÉ – adoptívny syn nášho Ivana. Jeho svedectvo, ktoré je z roka na rok silnejšie a zrelšie ako manžel, ako otec, ako syn ako človek čistoty a pravdy! Bolo toho veľmi veľa čo sa hlboko ukotvilo v mojom srdci z jeho slov. Verím, že sa budem môcť o to deliť všade tam, kde budem Pánom povolaná. Pre mňa osobne bolo najsilnejšie jeho uzdravovanie a premena jeho vzťahu k svojej biologickej matke pri jej zlyhaniach počas jeho života. Vlialo mi to veľkú nádej , že mám byť trpezlivá a dôverovať Bohu, že On koná v uzdravovaní mojich zlyhaní voči mojim synom ktorých som sa dopustila.
MARUŠICI a ostrov BRAČ – ( neviem či sa to tak píše) bol zavŕšením všetkých duchovných darov, ktorých sa mi dostalo. Prekrásny pobyt ( za prekrásneho slnečného počasia) ako vždy pri mori v Marušiči a výlet na ostrov Brač. V svedectve mamy Diany som si vypočula niečo, čo doteraz nebolo vypovedané a bolo to veľmi povzbudivé pre ďalšiu moju komunitnú cestu. Výlet loďou a občerstvenie na nej bolo pre mňa neuveriteľným prekonaním sa. Môj vzťah k vode nie je pozitívny, strach z vĺn a morskej nemoci atď. ma valcovali pri rozhodovaní či vôbec prijať toto pokračovanie našej spoločnej púte. A nehovoriac, že v ponuke občerstvenia bola ryba( ktorú ja vôbec nejem) rakija a víno. Pane ďakujem. Za toto prekonanie. Stálo za to. Cesta loďou bol pre mňa prekrásnym zážitkom . Mala som odvahu vystúpiť na rov lode a nechať sa odfotiť. Rybu som zjedla s veľkým sebazaprením. Ale čo bolo najúžasnejšie , že bez vypitia slzy alkoholu kohokoľvek z nás ( okrem šoférov) bola atmosféra na lodi plná spevu tanca, radosti veselosti no proste….
Aj personál lode si nás natáčal na video. Neverili, že taká zábava a bez alkoholu je vôbec možná. Vnímala som tieto chvíle ako svedectvo pre mnohých, že“ BOHU NIE JE NIČ NEMOŽNÉ „ a Jeho prítomnosť v nás robí zázraky , ktoré sa diali počas celej tohto ročnej púte. Vďaka ti Pane.
Už teraz sa teším na ďalšie putovanie s komunitou kdekoľvek kde ma komunita bude pozývať.
mama vlasta