Svedectvo Kristíny

Kristína

Ahojte, volám sa Kristína.

Chcem sa s Vami podeliť o môj životný príbeh.

Keď som bola adolescent túžila som po niečom, nevedela som  čo to je, hľadala som šťastie, lásku, slobodu a to na ulici, ako dnes veľa mladých povie – idem „von“ .

To slovo von pre mňa znamenalo slobodu, nikto nemusí vedieť kam idem a čo robím, nevedela som, že týmto spôsobom začnem klamať samu seba, že idem do tunela tmy, smútku.

Prišla prvá cigareta, samozrejme vedela som, že to nie je správne, svedomie mi to hovorilo, ale hanba byť slabou  bola silnejšia, nechcela som byť zaostalá, slabá…

A takto všetko začalo, byť niekým, kto nie som, klamať samu seba, žiť život v klamstve, v snoch, v maskách. Mysliac si,  že takto som šťastná.

Až kým neprišiel deň, keď  sa mi otvorili oči.

Keď som išla do Medjugorija mala som 16 rokov, keď som vyšla na Podbrdo ako keby sa mi celý svet zrútil, začala som plakať, sama nad sebou, nad tým, kto som, uvedomila som si, že nemám žiadny cieľ, žiadne želanie, že môj život nemá zmysel, ťažko je opísať, čo sa v tom momente vo mne odohralo, uzdravenie?

Môžem len toľko povedať, že som veľa plakala (to Vám môže potvrdiť Ivan, pretože sedel vedľa mňa) a snažila som sa zastaviť slzy, ale to nešlo…. Ivan sa ma nič nepýtal, v tichosti sedel, určite sa za mňa modlil.

Po týždni som oznámila Ivanovi, že chcem vstúpiť do komunity, Ivan ma objal a povedal mi že mi pomôže.

Bolo to ťažké vysvetliť rodičom,  škola predo mnou,  pýtali sa prečo?

Nebrala som ťažké drogy, no ja som sa cítila ako bez života.

Začiatok komunity bol ťažký, pokoriť sa, začať žiť pravdu, no všetko začalo byť ľahšie, keď som sa začala modliť, keď som pochopila, že sa môžem odovzdať do Božích rúk, že on je stále pri mne, už pre mňa nebol problém pomodliť  sa nudný ruženec, naopak každý  Zdravas som hovorila a tento za otca, za mamu, za sestru 1,2,3, brata, babku, rodinu, priateľov, misie, potom mi už nestačil ani celý ruženec.

Napĺňalo ma, keď som začala robiť  druhých šťastnými, keď som išla umyť riad, spraviť hocijakú charitu pre druhého bez toho, aby som čakala niečo naspäť. Pochopila som, ak zabudnem na seba, na svoje starosti a budem sa venovať  druhým, budem šťastná a o moje problémy sa už postará Pán.

Po roku  a pol som odišla na misie samozrejme so strachom, mala som 18 rokov, nevedela som, či to zvládnem, čo ma čaká.

Dostala som na starosť 12 dievčat od 12 – 17 rokov a poviem Vám, vtedy sa mi všetko vrátilo, aká som bola ja, k mojim rodičom drzá, keď som utiekla z domu, prežila som si, čo je hľadať dieťa, keď ťa klame, keď sa bojí, povedať ti pravdu.

Modlila som sa vždy, prosila Pannu Máriu o pomoc a ona mi dala vždy tu správne slovo, správne konanie.

Po verifike som sa vrátila a bola s malými deťmi, to bol pre mňa ten najkrajší darček od komunity, mala som možnosť  byť s dvoj dňovým chlapčekom a jeho mamou 17 roč., a 6 mes. a 1,2,3,4,5,6,7,8,9, dievčatkami, každé dieťa v komunite má smutný príbeh a pri nich som si uvedomila, že moje trápenie, bola iba kvapka v mori a napriek všetkému deti sa dnes usmievajú a ďakujú Bohu za život.

To je veľký zázrak, za 6 rokov v Brazílii som toho prežila veľmi veľa a dnes keď mi niekto  povie, že Boh neexistuje a že zázraky Ježiš spravil dávno – keď premenil vodu na víno, alebo uzdravil ochrnutého, je na veľkom omyle, stačí otvoriť oči a srdce, zázraky Ježiš robí stále.

Na misiách som spoznala aj môjho manžela Hrvoja, dnes sme požehnaná rodina, máme 9 mesačného syna Samuela, ktorý je plodom Božej lásky. Vyšli sme z komunity pred 2 rokmi a Božia prozreteľnosť nás nikdy neopustila.

Boh nás nikdy neopustí, ak sa my od neho neodtrhneme, komunita nám ostala v srdci, Mama Elvira,  kňazi, priatelia a samozrejme deti, sme s nimi v kontakte.

To čo sme dostali od komunity, žijeme aj vonku, pretože tomu veríme, je krásne byť slobodným, mať vlastné názory, neopakovať po druhých len preto, že to je moderné, no byť sám sebou.

Dnes viem čo je môj cieľ –  žiť tak, aby som sa raz dostala do neba a nielen ja, moja rodina a všetci priatelia

Cez komunitu som našla najlepšieho priateľa a to je Ježiš.

Cítim sa realizovaná a plná života a preto ti ďakujem Bože!

Objíma Vás Kristina