Petrov list
Čau rodinka! Livorno 19.12.2004
Prvý deň, keď som vošiel do komunity (vo Vrbovci), som sa cítil výborne. Poznáte ma, aký som, keď skúšam niečo nové, tak myslím, že si viete predstaviť, ako som sa cítil. Možno som sa aj trochu tešil, že môžem žiť (skúsiť žiť) SÁM, tak ako som túžil. Dostal som anjela strážneho Slováka (Peter J.). Viem, že ho poznáte (teda jeho rodičov). Dnes som mu veľmi vďačný, lebo mi dal presne to, čo som na začiatok potreboval (DOBRÉHO PRIATEĄA) a pomohol mi postaviť vynikajúci základný kameň tejto cesty v komunite! Na začiatku som musel robiť veľa s lopatou, motykou, krompáčom a všetky tie ostatné veci, ktoré som držal doma v ruke iba zriedkakedy… Tak prešiel prvý mesiac… Potom bolo treba robiť vo Vrbovci „Kaplnku“ vonku na trávniku a keďže Peter vedel robiť s kameňom, dostali sme to za úlohu my dvaja. To bolo stokrát lepšie ako krompáč. Spravili sme na trávniku malé pódium z kameňa, na ňom je drevený oltár a hotovo! Moje prvé dielo v komunite. Hoci som iba pomáhal, keď som videl, čo za nami ostalo, bol som na seba hrdý! Tým, že sme to spravili, ostali sme pracovať obaja v murárstve. Potom sme vo dvojici vybetónovali jeden chodník z domu do pekárne. To už prešli dva mesiace a ja som si pomaly zvykal na ten život, ktorý ma čaká. Niečo som zabudol: prvá svätá omša (to bude niečo pre maminu), cítil som sa veľmi zaujímavo a došlo mi, že sa chcem vyspovedať zo všetkých tých vecí, čo v sebe nosím. Potom mi však povedali, že jedným z pravidiel komunity je, že sa môže spovedať až po troch mesiacoch. A tu sa začal tréning mojej trpezlivosti! Tretí mesiac som robil v murárstve rôzne veci s Petrom, jedným Poliakom a Marošom zo Šamorína (robil so mnou kolokviá). No a po troch mesiacoch prišla moja spoveď. Boli ste v júni v Saluzze a stopercentne si pamätáte toho kňaza, Ivana Filipoviča, ktorý tam bol vysvätený. Potom došiel na týždeň do Vrbovca a ja som dostal možnosť sa vyspovedať… Trochu sme sa potom porozprávali… a o dva dni prišiel on za mnou a povedal mi, že idem do Talianska! Hneď na druhý deň ráno som zbalený odišiel do domu v Taliansku blízko Livorna pri malom mestečku Rosignano! Som tu s Erikom. z Trnavy. Bol na verifike a rozprával sa s Vami, myslím že viete kto… No a teraz som tu už štyri mesiace, naučil som sa rozprávať po taliansky, nachádzam priateľov z rôznych kútov sveta. Tu v našom dome sa robí stále na poli. Keď som prišiel, oberali sa rajčiny, potom cukiny, potom feferóny a teraz už dva mesiace oberám olivy. Lepšiu robotu ako oberať olivy, som nikdy v živote nevidel. Naozaj mi je dobre! No a pri tom všetkom teraz cez advent budujeme živý betlehem. Okolo Silvestra robíme pre ľudí „živý betlehem“. Ja budem anjel. Potrebujem sa spustiť zo stromu po lane, trochu si zalietam a potom aj niečo poviem. No a to je moja úloha. Inak máme v dome prekrásnu kaplnku, v ktorej sa každé ráno modlím aj za Vás pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou. Teraz posledných deväť dní pred Vianocami sa modlíme aj novénu v čase 02.00 až 02:30. Veľmi sa teším a očakávam Vianoce, pretože po prvýkrát v živote cítim Boha v sebe každý deň a na Vianoce príde skutočne vo veľkom! Každý deň vidím, že s modlitbou dokážem byť spokojný sám so sebou aj s mojimi slabosťami. Ďakujem Bohu za všetky dary, ktoré mi dal! Netreba mi viac drogu, alkohol, alebo neviem čo!!! Chcem sa naučiť žiť život tak, ako ho žijem dnes TU! Skutočne, toľko spokojnosti čo som našiel tu, som nikdy v živote nevidel! Veľakrát mi prídu na myseľ moji kamaráti zvonku… Niektorých poznáte, prosím Vás, neodhadzujte ich. V zmysle slova, že možno im viete pomôcť, alebo keď sa pýtajú na mňa povedzte, že som spokojný ako nikdy v živote. Možno sa pamätáte na to dievča (Petra), s ktorým ocino myslím aj telefonoval. Keď ste s ňou náhodou v kontakte, pozdravte mi ju! Je to dobrá kamarátka!! A Iva, Milan, ako sú na tom? Dúfam že dobre. Aj za nich sa modlím každý deň.
Stopercentne existuje milión vecí, o ktorých sa chcem s Vami rozprávať, ale list je na to krátky! Som si vedomý toho, že som Vám doma narobil veľa problémov a iste som Vás aj stál veľa nervov. Nespočetne veľa krát Vás môžem prosiť o odpustenie za všetko to, čo som Vám stváral. Teraz Vám môžem iba poďakovať, že ste našli komunitu a že ste mi pomohli dôjsť až sem. Dnes viem, že tu sa naučím žiť život, po ktorom som vždy túžil, ale nevedel som ho nikdy zrealizovať. Teraz si pomaly uvedomujem chyby, ktoré som robil a všetky slabosti, ktoré si ma dotiahli až k droge. No nie je mi to ľúto, že som padol do toho „svinstva“, lebo bez neho by som nebol dnes tu a na sto percent by som nemal toľko vnútorného bohatstva, ako mám dnes a ktoré rastie každým dňom. Verím, že sa jedného dňa stretneme a že budeme natoľko slobodní, že budeme môcť rozprávať o VŠETKOM! Viem, že teraz je ešte priskoro na veľa vecí. A viem, že jeden rok v komunite je iba začiatok. Neviem, koľko ostanem, no keď budem potrebovať, tak aj päť rokov… Dnes som nikto, ale keď odídem odtiaľto, chcem si byť istý, že som NIEKTO!!
Prajem celej rodinke veselé Vianoce a šťastný nový rok! Nech Vás Boh chráni od všetkého zla, nech Vám prinesie radosť a šťastie do srdca, zdravú a života plnú budúcnosť… Všetko aj v mojich modlitbách za Vás!!!
Váš brat a syn Peter!
Som Tvoj priateľ a veľmi Ťa milujem!
JEŽIŠ