Odpustenie
- Odpustiť možno aj mŕtvemu človeku.
- Odpustiť môžeme bez toho, aby sme sa museli s tým človekom zmieriť, nemusí o tom ani vedieť, nemusíme mu to hovoriť. To je dôležité vedieť najmä vo vzťahu k ľuďom, ktorí nám veľmi ublížili a hrozí riziko ďalšieho ublíženia.
- Odpustenie nemusí (hoci môže) priniesť obnovu vzťahu.
- Odpustenie nemusí znamenať obnovu dôvery voči tomu človeku.
- Odpustiť neznamená niekoho ospravedlniť, neznamená prehliadať alebo tolerovať zlo.
- A ak odpustím, neznamená to, že som lepšia ako ten druhý, a teda nemôžem sa nad neho vyvyšovať.
- Ak raz odpustíme, už by sme to nemali pripomínať.
- Odpúšťať môžeme a máme aj sebe.
- Odpúšťať môžeme ľuďom, ktorí ublížili nám alebo našim blízkym. Nemá zmysel odpúšťať každú ranku, ktorú dostaneme, každé pochybenie našich blízkych. To sú skôr dôvody na prepáčenie.
- Odpúšťať môžeme len ľuďom, nemá zmysel odpúšťať zvieratám, inštitúciám, ani prírodným živlom.
- Odpustiť Bohu je dôležité. Ak máme niečo proti Bohu, stojí to medzi nami a Bohom ako múr.
- Odpustiť Bohu je nevyhnutné, ak chceme vykročiť k slobode. Ťažko dôverovať, ak vnútri živíme horkosť, lebo na nás dopustil to, či ono. V tomto špecifickom prípade odpúšťania Bohu sa kladie dôraz na vnútornú pravdivosť. Odpustenie nepotrebuje on, ale naše vnútro.
- Odpustenie je slobodnou voľbou a nemožno do toho nikoho nútiť.