List mladého muža z Pagna

Dopis mladého muža z Pagna

Dopis z 23.9.2007Ahoj milá rodinka. Teraz je asi desať hodín ráno. A ja som už dlhšie rozmýšľal o tom, že by  bolo pekné, aby som vám napísal ako sa mám a to už aj preto, že som zmenil dom a dnes som veľmi blízko srdcu našej komunity v Pagno kde sú aj všetci naši kňazi, posvetení, sestričky – mníšky a aj mama Elvíra. Aj keď sú veľmi zaneprázdnení, a tak ich veľa nevidíme a tiež sú tu chlapci, ktorí sa pripravujú na misie a tiež tí, ktorí sa z nich vracajú. A tak čo sa týka životnej skúsenosti je to tu veľmi bohaté. Sú tu štyri domy a náš sa volá „Pastieri z Fatimy“ a je na samom kopci asi dvesto metrov vzdialený od ostatných. Sme obklopení prekrásnou prírodou, obrovským lesom, lúčkami a sem tam nejakým jazerom umelo vytvoreným na zavlažovanie záhrada vinohradov. Veľakrát máme príležitosť vidieť aj srny, divé svine, jastraby alebo iné divé zvieratá. Panoráma je nádherná, lebo nás obklopujú Alpy,a tak každý západ a východ slnka je divadlo slnečných lúčov rôznofarebne zladených. V dome sme iba šestnásti, takže tu vládne atmosféra jednej veľkej rodiny a veľmi živej, pretože sme všetci mladí od osemnásť do dvadsaťpäť rokov a viacmenej všetci majú viac ako jeden rok komunity. Máme tu tiež veľa práce. Teraz sa pripravujeme na zimu, a preto veľa chodíme do lesa pre drevo. Tiež máme veľký vinohrad na ktorom sme urobili vinobranie tento týždeň a tiež chalani z murárstva majú veľa práce, lebo musia zrekonštruovať jeden dom a potom ten náš, pretože vyzerá ako po druhej svetovej vojne. Asi pred týždňom sme išli na hory s Donom Andreom, kde sme vystúpili až do výšky tritisíc metrov nad morom a pri tejto ceste sme videli aj kamzíky a kozorožce a tiež nespočetne veľa svišťov, ktorí sa nás vôbec nebáli, a tak sme si ich mohli obzerať zo vzdialenosti desiatich metrov. A ten pocit, ktorý som mal na samom vrcholku sa nedá opísať. Vietor silne fúkal a z obrovského koberca oblakov vytŕčali len vrcholky hôr a pohľad do kotliny rozprestierajúcej sa pod nami asi jeden kilometer nižšie prinášal strach, pretože svah bol celkom kolný, a vtedy sme zbadali aj obrovského orla, ktorý sa kolísal vo vetre.Musím povedať, že tento dom je celkom iný od Medjugorja, lebo tu nás príde málokedy a málokto navštíviť. A pre mňa je to nová skúsenosť byť v dome tak malom, lebo mám príležitosť spoznať všetkých dobre a tiež aj napätie medzi nami je väčšie. A tak častokrát sa aj pohádame, udobríme a aj veľa nasmejeme. Je to život určite málo inakší od toho vonkajšieho, pretože tu som ochránený od veľa svetských pokušení, a tiež keď padám a je mi ťažko, vždy je niekto nablízku o koho sa môžem oprieť a kto mi pomôže opäť postaviť sa na nohy. Tiež verím, že sa mi otvorili oči, lebo aj modlitba a viera má dnes iný pojem a hodnotu. Predtým to bola len filozofia a hlboké rozhovory bez ovocia, ale dnes je to život. Bol by som veľmi rád, keby niekto z vás prišiel urobiť so mnou skúsenosť, a tak by sme sa mohli aj lepšie porozprávať a spoznať sa. Ďakujem za všetko a verím, že sa čoskoro uvidíme. Zdravím vás všetkých a mám vás rád.