Čo nám rodičom dáva komunita Cenacolo
Dnes je 8. septembra 2004. Je pekný slnečný deň, deň narodenia Panny Márie. Zároveň uplynuli dva týždne odvtedy, čo moja dcéra Danka vstúpila do komunity Cenacolo po absolvovaní kolokvií počas jedného roka. Bola to dlhá doba pre ňu, aj pre nás rodičov a jej mladších súrodencov. Bol to čas, kedy sme jej celá rodina boli oporou, poslucháčmi a pomocou napriek tomu, že nás hlboko a bolestne zasiahlo jej priznanie s nešťastnou skúsenosťou s drogou.
Po vzájomnej spolupráci s ňou, jej úžasnými priateľmi zo spoločenstva našej farnosti, nášho Ivana, Peťa, Darinky a Vladka a napokon všetkých vás, ktorí kráčate našou cestou, sme docielili jej šťastný vstup do komunity, za čo všetkým srdečne ďakujem. Dovolím si pochváliť aj svoju dcéru za jej snahu, vôľu a túžbu zmeniť spôsob života.
I keď nám v očiach trblietali slzy, bolo to prekvapujúco krátke lúčenie, ale hlavne veľmi pekné s odprosením a požehnaním na novú cestu. Už som si uvedomila, ako komunita dobre rozmýšľa. Síce príprava do komunity bola dlhodobejšia ako u chlapcov, trúfam si však vysloviť, že Danka mala možnosť oveľa lepšie sa pripraviť, aby všetky nároky v komunite mohla úspešne zvládnuť. Verím komunite, Bohu a Matke Božej, že ju budú neustále sprevádzať a že jej dajú poznať, že je v ich bezpečných rukách.
Po spoločnom rozlúčení som nemala čas rozmýšľať, lebo sa musím zmieniť, že som bola v spoločnosti dvoch úžasných žien, nášho slniečka Mirky a skvelej Terky Melegovej, ktorej dcéra Katka tiež vstúpila do komunity. Rada by som týmto spôsobom vyjadrila veľké poďakovanie Mirke a Terke, ktoré boli aj výborné vodičky na našich cestách.
Počas pracovných dní našich dcér v komunite sme prežili pekný a zaujímavý týždeň. Spoznávali sme nové mestá v Taliansku, prechádzali sme sa ulicami Savigliana, Saluzza, oddychovali sme pri mori v Savone, ale čo bolo pre nás najdôležitejšie, navštívili sme dievčenskú komunitu v Savigliane a chlapčenskú v Saluzze a v Rakúsku. Prostredie v ktorom žijú dievčatá a chlapci je veľmi pekné a útulné. Všetko majú na svojom mieste, tak ako to má byť. Chlapci nás srdečne privítali. Čas, ktorý nám venovali, nás presvedčil o ich šťastnom živote, veselosti, zvláštnom pokoji, ktorý sa odrážal na ich tvárach. Previedli nás a oboznámili s chodom komunity, čo tiež zanechalo v nás úžasné dojmy. Pracujú, rozprávajú sa, starajú sa s láskou jeden o druhého, objavujú kresťanský život a tiež sa zabávajú športovaním. Sú jedna veľká rodina.
Dom v Saluzze je nádherný, s výhľadom na mesto. Je to prvý komunitný dom, ktorý založila sestra Elvíra Petrozziová v júli 1983, kde prijíma poblúdenú, nespokojnú, sklamanú mládež, ktorá hľadá samu seba a radosť zo života. Sestra Elvíra im ponúka jednoduchý rodinný život, prácu, priateľstvo a vieru v Božie slovo.
Týmto istým spôsobom žijú aj dievčatá. Pripravujú sa do života ako budúce matky, venujú sa všetkým typicky ženským prácam, pletú, šijú, varia, perú, pracujú v záhradkách, chovajú hydinu a učia sa správaniu vyplývajúcemu z ich ženskosti. Vo svojej kaplnke si čítajú a počúvajú Božie slovo.
Z toho, čo som videla a počula, som si odniesla domov k svojej rodine dobré pocity a dojmy a som vďačná komunite, za všetko, čo sa učím a z čoho do budúcnosti čerpám energiu, lásku a silu, pretože sa priznám, že máme čo budovať vo svojej rodine. Uvedomujem si, že moja dcéra ani my rodičia a naše dve mladšie deti to nemáme ľahké. V tejto novej situácii sme ešte len na začiatku ale budem sa snažiť viesť svoju rodinu a nebáť sa, lebo mám vás, mám nášho Pána a vďačím aj otcovi Irenejovi, ktorého slová mi vnášajú pokoj do duše.
Teším sa na naše stretnutia a zároveň vás prosím aj za chlapcov a dievčatá s komunity, aby sme spoločnými modlitbami prispeli k otvoreniu komunity Cenacolo na Slovensku.Srdečne vás zdraví
Danka z Lednických Rovní