Viera je buď misionárska, alebo to nie je viera
A v závere Markovho evanjelia, ktorý sme teraz čítali, je vyslanie Pánom. Pán sa zjavil ako Spasiteľ, ako jednorodený Boží Syn; zjavil sa celému Izraelu a ľudu, osobitne viac dopodrobna apoštolom, učeníkom. Toto je Pánova rozlúčka: Pán odchádza, «vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha» (Mk 16,19).
Avšak ešte pred odchodom, keď sa zjavil Jedenástim, povedal im: «Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu» (Mk 16,15). Je tu misijnosť viery. Viera je buď misionárska, alebo to nie je viera. Viera nie je niečím, čo je čisto len pre mňa, aby som ja rástol s vierou: toto je „gnostický blud“. Viera ťa vždy vedie k tomu, aby si vyšiel zo seba. Vyšiel von. Odovzdávanie viery: vieru treba odovzdávať, ponúkať, predovšetkým prostredníctvom svedectva. „Choďte, nech ľudia vidia ako žijete“ (porov. v. 15).
Viera ťa nevyhnutne vedie von, vedie ťa darovať ju, pretože vieru v zásade treba odovzdávať. Nie je nehybná. „Otče, chcete povedať, že všetci musíme byť misionármi a ísť do vzdialených krajín?“ Nie, toto je jedna časť misijnosti. Znamená to, že ak máš vieru, nevyhnutne musíš zo seba vyjsť, musíš vyjsť zo seba von a verejne ukázať vieru.
Viera je sociálna, je pre všetkých: «Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu» (v. 15). A toto neznamená robiť prozelytizmus, akoby som bol nejakým futbalovým mužstvom, ktoré si láka fanúšikov, či nejakou dobročinnou spoločnosťou. Nie, viera znamená: „žiaden prozelytizmus“. Znamená dať vidieť [Božie] zjavenie, aby Duch Svätý mohol konať v ľuďoch skrze svedectvo, ako svedok, službou. Služba je spôsob žitia: ak sa nazývam kresťanom a žijem ako pohan, to nejde! Toto nikoho nepresvedčí. Ak sa nazývam kresťanom a žijem ako kresťan, toto priťahuje. Je to svedectvo.
Vieru treba odovzdávať – nie nútením, ale ponúkaním pokladu: „Tam je, vidíte?“ A toto je aj pokora, o ktorej hovoril sv. Peter v prvom čítaní: «Milovaní, všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť»