Som mama Gabika, pochádzam zo Serede, v komunite som mala syna, ktorý po dvoch rokoch odišiel, dnes má svoju rodinu a žije svoj vlastný život. Keď bol oznámený termín pražského plesu, tak som sa bez váhania prihlásia, pretože v komunite som našla svoju druhú rodinu a je mi pri týchto ľuďoch dobre. Všetko sa začalo zapisovaním na ubytovanie, vybavovaním lístkov na vlak a konečne prišiel 9. február a my, starí známi sme sa začali v hlúčikoch stretať na vlakovej stanici. Všetko išlo po poriadku cesta ubiehala v srdečných rozhovoroch, niektorým v tichej modlitbe. Veď nám bolo povedané:
Prineste si otvorené srdcia, úsmev na tvári i v duši !!!
ŽIME AKO DETI SVETLA
Asi okolo 13.00 h. sme vystúpili na pražskom peróne, kde nás čakal srdečný sprievodca exovec Zdenek a nový tato Tomáš. Boli sme početná výprava a bez ich pomoci no neviem….??? Vďaka im a Božej pomoci sme sa šikovne dostali do kláštora bosých karmelitánov, kde bola ubytovaná jedna časť ľudí a druhá časť, konkrétne ja so svojou kamarátkou Ľudmilou, ktorú som si pozvala sme boli v hoteli Fortna. Ešte v ten večer sme mali sv. omšu v kostole Panny Márie víťaznej a Pražského Jezuliatka, kde sme dostali zvláštne požehnanie pri soche Pražského Jezuliatka a urobili sme si aj spoločné foto. Cesta bola namáhavá, nakoľko sa išlo stále do kopca a hore strmými schodami.
A nastal deň druhý. Po raňajkách a spoločnej modlitbe ruženca v krásnej kaplnke sme sa vybrali na prehliadku historickej časti mesta. Ja som túto prehliadku začala sama podľa informačných tabuliek a svojim tempom.
Nemala som sa odvahu pustiť za ostatnými, ktorých nebolia kolená. Aké milé bolo moje prekvapenie, keď som sa s nimi stretla pri Orloji. Po dobrom obede nasledovala komentovaná prehliadka Hradčian a po nej chutná večera, nás vyhladovaných. Večer sme za krásny deň poďakovali nášmu stvoriteľovi sv. omšou v kostole sv. Benedikta, ktorú celebroval otec biskup Antonín. A tak sa po dvoch dňoch skončila turistická časť a nastal deň tretí, sobota duchovná časť programu i čas zabaviť sa, PLES 2023.
V sobotu sme o 7.00 hod. začínali deň sv. omšou v katedrále sv. Víta v bočnej kaplnke sv. Václava, ktorá bola sprístupnená osobitne iba pre nás. Srdečné privítanie a homília biskupa rozohriala naše srdcia. My sme zase bohoslužbu obohatili skvostnou hrou na organe nášho tata Paľka a úvodnou piesňou v slovenčine : Omša sa už začína…………
Potom raňajky, ruženec, svedectvá chlapcov z komunity v Kráľovej pri Senci, film o matke Elvíre našej milovanej mame, vzácna návšteva zo zahraničia a svedectvo Zorana s manželkou. Slová uznania a vďaka za komunitu Cenacolo, ktoré nám venoval otec biskup Antonín, ktorý so záujmom a pozorným počúvaním s nami strávil skoro celý sobotný deň.
Takto posilnení sme sa rozišli pripraviť sa na plesový večer. Sv. omšu pred plesom nám odslúžil slovenský kňaz, rodák z Dobrej Vody, ktorý zastupoval o. Ireneja, pretože bol chorý. Ani on neskrýval nadšenie z ozývajúcej sa slovenčiny v celom kostole.
O 19.00 sa začal dlho očakávaný ples v Arcibiskupskom paláci na Hradčianskom námestí. Ples bez alkoholu a iných závislostí, na ktorý sme už roky zvyknutí a veľa ľudí si to nevie predstaviť. Krásne momenty:
ako požehnanie na začiatku plesu od J.E. arcibiskupa Jana, výborná kapela 9-tich mladých ľudí, harmonikár Paľko počas prestávky, chutná večera, jedlo na švédskych stoloch, bohatá tombola, dámy a páni vo sviatočných šatách, ochota niečím poslúžiť, stretnúť sa s českými rodičmi, ktorých sme už dlhšie nevideli, objatia, niekoľko prehodených slov, moje spoznanie sa bližšie s Barborou, ktorú poznám roky, ale doteraz sme sa len pozdravili . A veľa, neskutočne veľa momentov na ktoré si teraz nespomínam. Bohu vďaka.
Trošku sme si zdriemli a nastal deň štvrtý. Raňajky, po nich sv. omša buď v kaplnke sv. Benedikta pri Fortne, alebo v chráme sv. Víta, podľa vlastného výberu. Obed a spoločný odchod z kláštora. Úprimné objatia, stisky rúk, ďakovanie za všetko a všetkým, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o toto
krásne dielo. Verím, že každý z nás si z Prahy odniesol kus histórie, krásnych duchovných zážitkov, a že sme sa tu boli naozaj premieňať, aby sme mohli žiť ako deti svetla.
Vďaka milostivému Pražskému Jezuliatku, ktoré priťahuje k sebe pútnikov z celého sveta.
Na letáčiku od o. Ireneja, ktorý nás k tejto ceste povzbudil je napísané:
Pamätajte na slová:
Čím viac ma uctíš, tým viac ťa požehnám.
Na záver iba jedno veľké ĎAKUJEM,ktoré nebudem osobitne dávať, pretože nechcem na nikoho zabudnúť. Nech Vám Vašu snahu odmení milostivý Pán, tu i vo večnosti Amen.
Mama Gabika