Ahojte sme rodinka Szabó 🙂
Tato Michal (skoro 6 rokov v comunite ), ja mama Lucia (krátka skúsenosť ) … máme 6 detí.
Od začiatku ako sme si založili rodinu som hovorievala Michalovi ako túžim ísť do Saluzzo na oslavu rozlúčky mamy Elvíry do neba … proste som si predstavovala aká to bude úžasná nebeská párty …
V lete tento rok boli naši synovia Marko a Mateo na tábore v jednej reholi v Taliansku … neďaleko Ríma … a keď sme cestovali pre nich a prechádzali popri oblasti Cuneo spomínali sme na všetky radostné ale aj ťažšie okamihy z comunity Cenacolo a na naše spoločné stretnutie na feste della víta v Saluzzo, keď sme boli obidvaja ešte s Michalom v comunite.
Po týždni ako sme sa vrátili z Talianska by nás ani vo sne nenapadlo, že budeme plánovať ďalšiu cestu do Talianska. Prišla správa, že mama Elvíra umrela a narodila sa pre nebo! Michal vedel o mojej túžbe byť na poslednej rozlúčke s ňou ale vyzeralo to nereálne keďže sme boli v Taliansku týždeň “dozadu” … ale aj napriek tomu som zavolala Ivanovi či netuší náhodou, že sa niečo chystá a tak či som chcela alebo nie (také typické pre cenacolo :))) ) ma Ivanko zapojil do spoluorganizovania tejto púte k našej mame … takže sme sa snažili naplniť autobus a samozrejme sme sa s Michalom prihlásili – ako vždy v dôvere v Božiu Prozreteľnosť … začiatkom bolo prihlásených veľmi málo ľudí ale ďalej sme sa za to modlili až nakoniec bol autobus plný a ľudia sa ďalej hlásili …. Michal odišiel na “týždňovku“ s tým, že sa v stredu večer vráti … deti dáme k starkej a pridáme sa k autobusovej posádke … lenže Markovi nešťastnou náhodou prešlo auto po nohe a mal pomliaždené chodidlo, dokázal odstupovať iba s barlou … a ostatné deti dostali vysoké horúčky a mali zahnisané hrdlo … a tak aj keď mi to nebolo ľahké som zavolala, že sa odhlasujeme a Michalovi do prace som zavolala tiež aby sa nenáhlil a dokončil všetko ako má, lebo deti sú choré. A ja som si vtedy povedala, že heslo mamy Elvíry bolo slúžiť s láskou a to mi dalo pokoj a starala som sa o deti … a tiež sa stalo to, že sa namiesto nás hneď mohol prihlásiť niekto ďalší …
Michal aj tak tú prácu dokončil nečakane rýchlo a vrátil sa domov večer v stredu … a deťom prešla horúčka (veľmi sme sa s deťmi vtedy modlili za uzdravenie) Michal vedel ako tam chcem ísť ale naše auto je 7 miestne a nás je spolu 8 (takže som mu to ani nenavrhla) a on povedal šialenú myšlienku aby sme to riskli na našom aute :))) a tak ja som nás bleskovo pobalila … požičali sme si peniaze a na noc vyrazili … najmladšia Deborah dostala cestou horúčku … ale všetko sme s Božou pomocou zvládli a na druhý deň som volala Ivanovi už z Talianska a on sa rehotal :)))
Keď sme stáli na jednej čerpačke aby sme sa umyli a prezliekli na “festu” započula som ako sa ženy rozprávali chorvátsky a aj keď tej reči rozumiem môj prejav je biedny :))) zavolala som Michala, že poď prihovoríme sa týmto ženám určite cestujú aj ony na pohreb … a tak sme sa dali s nimi do reči.
Myslela som si, že sú to nejaké mamy exákov … ale na moje prekvapenie to boli ženy, ktoré nikdy mamu Elvíru nevideli a ani nepoznali len raz v živote v Medjugorie počuli svedectvá chlapcov. A tieto ženy si povedali, že musia ísť na pohreb pre nich Svätej ženy. Chápete na základe svedectva cudzích chlapcov … bez osobnej skúsenosti vedeli a cítili, že je to niekto špeciálny a svätý. Tak sme sa tam pozdieľali navzájom a ponáhľali sa pohreb.
Pohreb bol nádherný … mama nechcela aby sme plakali ale slzy sa nedali zastaviť … nie slzy smútku ale radosti – ja som to preplakala lebo som bola a som neskutočne vďačná za jej “ÁNO “ – keď som tam videla moje deti, ktoré behali a šantili sa a môjho Michala a úplne som si uvedomovala, že keby nebolo “JEJ ÁNO BOHU” vôbec by sme neboli rodina, áno, Boh by to mohol urobiť cez hocikoho iného ale v našom príbehu to urobil cez Elvíru a stále plačem a dakujem, že ich mám a že môžeme žiť to čo žijeme, že máme za sebou cenacolo, že každý deň sa dievčatá a chlapci na kolenách pred Eucharistiou modlia za všetkých exákov, že nás tie modlitby kryjú, že máme priateľstvá, ktoré pretrvajú navždy … proste, že máme rodinu, cez ktorú cítime Božiu starostlivosť, že nás Elvíra naučila svojim životom veriť Prozreteľnosti, že keď padneme chceme vstať, že vieme kde sa môžeme vrátiť keď je ťažko a že na vlastné oči vidíme zázraky, ktoré presahujú naše myslenie.
Vďaka mama
Vďaka Nebeský Otec
Vďaka Vám všetkým, ktorí hovoríte “áno “
Szabovci