Ahojte,
s komunitou Cenacolo som sa prvýkrát stretla pred 30 rokmi v Medžugorie, kde som bola hlboko zasiahnutá svedectvom 2 talianskych chlapcov. Muselo to byť veľmi silné, lebo keď po pár rokoch bolo ďalšie Cenacolo svedectvo u nás v Trenčíne, stiahla som tam aj svojho budúceho muža. Pred 3 rokmi som mala milosť dostať sa bližšie k Pánovi cez synove problémy a spoznať komunitu a stať sa súčasťou tejto veľkej rodiny ochotne ponúkajúcej pomoc všetkým, ktorí o ňu požiadajú.
Na Prahu som sa tešila, vediac už z predošlých akcií s Cenacolo, že tam bude veľa radosti zo stretnutia starých aj nových cenacolcov a veľa pôsobenia Ducha Svätého. Po svedectve Zvoneho o Matke Elvíre, ktorá ho potrebovala naučiť o dôležitosti milovať Boha nad hociktorého milovaného človeka z nášho života, vo mne zase vzrástla ešte väčšia láska k tejto úžasnej žene a k jej múdrosti ktorú stále čerpala od Pána. Aj ďalšie svedectvá Maroša a Márie ukázali na jej neuveriteľný cit rozlišovať ako pristupovať ku každému jednému človeku -vedela čítať srdcia ľudí, ktorí sa okolo nej mihli a presne im dať to, čo bolo potrebné v danej chvili.
Bolo krásne ísť ,,camminato“ rannou Prahou cestou na svätú omšu, byť v kaplnke sv. Václava obkolesená nádhernými matnými freskami ,rámovanými leštenými farebnými kameňmi a počuť hrať Paľka na organe. Často mi napadalo- takto dokonale to mohol zariadiť jedine Pán.
A nakoniec ples. Mala som toho najlepšieho tanečníka- malého Jurka. Bolo tak fajn baviť sa bez alkoholu a nebyť nikým presvedčovaná aby som si dala aspoň za jeden a nemusieť si strážiť pohár, aby mi tam niekto niečo nenasypal. Cítila som veľkú vďaku- voči Bohu, všetkým tým čo to všetko takto výborne zorganizovali , všetkým tým ktorí obetavo pomáhali a nakoniec všetkým tým ktorí sa toho zúčastnili. Mala som potrebu po príchode z plesu sa ísť ešte za to všetko poďakovať do kaplnky. Ako som tam tak sama sedela, spomenula som si na knihu, ktorú som práve čítala. O zotrvaní v tichu pri Pánovi, o oddýchnutí si v Jeho blízkosti bez žobrania o ďalšie milosti, bez očakávania akýchkoľvek ďalších výhod. A tak som tak už len bola v tichu s obrovskou vďačnosťou a radosťou v srdci.
Prajem nám, aby v nás na našej ceste s komunitou rástla túžba po Božej blízkosti.
Lívia