Svedectvo mama Brigita

Svedectvo mama Brigita

Je mi veľkou cťou, že môžem týchto pár riadkov začať menom jednej výnimočnej ženy, ktorej áno zachránilo veľa zranených detí i celých rodín. Ďakujem Ti mama Elvíra. Ďakujem Ti, že si dala možnosť aj nám rodičom meniť naše srdcia a pochopiť silu lásky. Ďakujem, že som mohla cítiť silu tohto božieho diela, z jedného Bohom milovaného miesta, komunitného domu v Spinette. Miliónkrát by som mohla vysloviť slovíčko ďakujem, ale to by sa nevyrovnalo tomu, čo som dostala. Komunita mala pre mňa  ušitý kabát presne na mieru, akoby ma poznala roky a čakalo by sa už len na mňa. Táto krátka skúsenosť mi aspoň trochu odokryla a dala mi v pravde spoznať kto som. Je to jedna škola života, ktorá má v triede žiakov od 15 až do 100 rokov 😉 a aj napriek tomu medzi nami nie je rozdiel. Všetci sme zranení, možno veľakrát sklamaní sami zo seba. Hľadáme nádej apovzbudenie do nášho života. V komunite som sa učila  dôvere v Ježiša od našich detí. Cítila som, že moja viera je slabá. Ježiš popri mne kráčal každý deň a ukazoval sa mi v malých veciach, aby som sa zbavila pochybností a strachu. Počula som, ako mi hovorí: „Však sa pozri o koľko dievčat sa tu starám. Prečo by som sa nepostaral o teba? Veď ťa milujem.“ Pochopila som, že všetko sa dá zmeniť, len ja musím povedať: „Áno, chcem pane. Dôverujem ti, že sa postaráš o moju rodinu a o všetkých, ktorých nosím v mojom srdci.“ Uvedomila som si, že naše deti nás potrebujú, ale iným spôsobom, ako ten, ktorý im ponúkame my. Potrebujú rodičov, ktorých áno je áno a nie je nie. Naše deti nás dávno predbehli a je na nás, čo s tým urobíme. Či ich stiahneme naspäť svojím  sebectvom a egoizmom, alebo ich necháme v slobode si naložiť so svojimi životmi tak, ako sú schopní oni sami. V dome som cítila lásku, napriek tomu, že tam bola tvrdá reč. Veľakrát mi bolo ťažko prijať situáciu v dome, ale prijaté veci v tichosti mi priniesli ovocie. Moje vnútorné boje s pravdou, mojou pravdou, mi len kradli pokoj a čas, ale to som si uvedomila až dnes. Pre komunitu sme každý špeciálny a každý dostaneme niečo iné, pretože každý z nás niečo iné potrebuje. Dostala som od dievčat na rozlúčku  srdce, v ktorom je napísané „Poznáš pravdu?  Pravda ťa oslobodí.“  a to je nový začiatok mojej cesty. Pravda a otvorené srdce. Necítim sa byť lepšia ani múdrejšia a naďalej ostávam na tejto ceste žiakom, ale cítim, že moje srdce je iné a to mi prináša radosť. Mojím vzorom ostáva mama Elvíra, lebo je to žena, ktorá má srdce plné lásky, pokory, dobroty, pokoja a milosrdenstva. Rozumela som jej aj napriek tomu, že už dnes nerozpráva. V jej blízkosti som sa cítila byť milovaná a v bezpečí, napriek tomu, že je to už malá krehká ženička. Cítila som, že je to niekto, kto už nepatrí sem na zem, že už patrí niekomu inému. Jej oddanosť v Boha je neskutočná. Túžila som položiť si hlavu na jej kolená a oddýchnuť si od tohto sveta. Ďakujem ti mama. Boh nás naozaj cez komunitu objíma a uzdravuje. Ukazuje nám veci, ktoré by sme nikdy neboli schopní sami vidieť. Posiela nám do cesty ľudí, presne tých, ktorých potrebujeme. Iste bolo so mnou veľa práce, ale láskou a trpezlivosťou, ktorú so mnou mali, som aj ja mohla uvidieť kúsok svetla.

Ďakujem
mama Brigita