Sme komunitní rodičia, ktorí sme vďaka závislému synovi spoznali veľkú rodinu Komunitu Cenacolo .Ďakujeme Bohu za dar že vám tu môžeme svedčiť o Božej láske, odpustení a uzdravení. Komunitu sme spoznali pred 9 rokmi keď syn už niekoľko rokov žil v závislostiach a prešiel si niekoľko mesačných odvykacích detoxov, no nikdy to nevydržalo dlho keď sa vrátil do prostredia kde sa to začalo.
Po čase sa od nás odsťahoval, chcel si žiť svoj život. Nevedeli sme ako mu pomôcť, v tom čase sme boli nepraktizujúci kresťania no Boh čakal na nás rodičov kedy sa mu odovzdáme a začneme veriť. Na začiatku našej novej cesty bola prosba: Ježišu pomôž už nevieme ako ďalej odovzdávame ti to zachráň syna.
V ten deň bol piatok a Pán Ježiš konal hneď – večer, zazvonil zvonček a vo dverách stál syn s prosbou už nevládzem prosím pomôžte nemám kam ísť a tu sa začala naša nová cesta nový život. Už v tom čase sme hľadali nejaké resocializačné zariadenie, myslíme že to nebola náhoda, keď sa na internete objavila fotka mamy Elvíry zakladateľky Cenakola a informácia o stretnutiach v Piešťanoch pre pomoc závislým a ich rodinám.
Boli sme ako rodičia zvedaví, hľadali sme a tak sme sa hneď na ďalší piatkový večer vybrali na klub do Piešťan. Našli sme tam otvorené srdcia služobne starších rodičov a nášho Ivana, ktorí nás vypočuli, v ten večer sme vedeli, že sme na tom správnom mieste a už sme nič iné nehľadali, v troch piatkoch sme sa oboznámili s fungovaním komunity a na odporúčanie sme ponúkli túto cestu synovi a on ju prijal.
Teraz z odstupom času vieme že to bola Božia milosť cez modlitby rodičov, ktorí sa modlia za tých ktorí sa pripravujú na vstup do komunity. Začala sa príprava, chodili sme v soboty na takzvané kolokviá spolu so synom do Piešťan, po troch mesiacoch vstúpil do komunitného domu v Chorvátsku, keď spätne rozmýšľame boli to najkrajšie nie ľahké tri mesiace spoločných chvíľ prípravy na vstup.
Keď dieťa odíde do komunity rodičia spolu s ním kráčajú cestu vonku, učia sa byť jednotní, stretávajú sa na rodičovských stretnutiach na spoločných modlitbách, spoznávajú sa zdieľajú o svojich životoch a pomáhajú si navzájom. Tak to bolo i u nás začali sme byť zvedaví, hladní po všetkom novom, postupne sme sa otvárali Božej láske učili sme sa ako malé deti a ani sme si neuvedomovali ako nás Božia láska premieňa.
Učili sme sa postupne budovať vzťah s Bohom v Škole Života cez modlitbu. Pripravovali sme sa na to keď sa prvý krát stretneme so synom, bolo to po pol roku v Chorvátsku na vianočnom stretnutí, bolo to stretnutie silných objatí a vzájomného odpustenia. Ako rodičia sme s deťmi na diaľku spojený modlitbou, hovorí sa tomu telefonát – Božia linka, keď ti je ťažko zavolaj na túto linku pomôžeš tým ktorým je ťažšie ako tebe samému.
Komunita nás priblížila k Bohu, spoznávaním nás samých, našich omylov a pádov, dala nám silu aby sme sa nehanbili svedčiť o Božom milosrdenstve v našich životoch. Dostali sme obaja veľký dar – manžel vstúpil do chlapčenského domu na skúsenosť 40 dňovú, prehĺbil si vieru a spoznával komunitný život zvnútra. Na pozvanie syna som mohla i ja pobudnúť istý čas v komunitnom dome a zažiť Božiu lásku v priamom prenose.
Na začiatku našej cesty sme videli problém v závislosti syna, postupom času sme si uvedomili, že to je záchrana pre nás samých, na tejto ceste nás Pán požehnal sviatostným manželstvom, podal nám ruku a vytiahol nás z biedy našich pádov a omylov. Teraz žijeme jednoduchý normálny každodenný život, odložili sme s Božou pomocou veci nepotrebné a vznikol spoločný priestor na duchovno, modlitbu, na spoznávanie samých seba. Našli sme radosť cez bolesť, našli sme pravých priateľov ktorí nám rozumejú, v komunite je zvykom si tykať ako v ozajstnej rodine, veď sme na jednej lodi, pri stretnutiach v komunitných domoch sú chlapci a dievčatá naši synovia a dcéry a nás rodičov oslovujú tato a mama.
Táto cesta nie cestou ľahkou, je cestou Božou, pripravil ju pre nás a naše deti Boh a je na našej slobodnej vôli, či nastúpime na túto cestu uzdravenia nás rodičov, detí a vzájomných vzťahov. Hovorí sa že Komunita Cenakolo je vlak z ktorého sa nevystupuje, na každej zastávke nastúpi niekto nový a rodina sa rozrastá a obohacuje navzájom v Božej láske.
Ďakujeme že môžeme patriť do tejto veľkej rodiny, uzdravovať sa a svedčiť o Božej láske v našich životoch, že sme boli pozvaní ohlasovať Božiu milosť cez naše životy, kríže, cez našu biedu aby sme mohli zažívať skutočnú radosť a slobodu Božích detí. Ďakujeme
Milovať, milovať, milovať a slúžiť. Ďakujeme mama Elvíra
Juraj a Jolka