Svedectvo Beáty
Čo všetko sa musí stať, aby sme sa zastavili?!
Včera som bola na klube a dnes rozmýšľam nad svojím programom. Moje krstniatko nedokáže prijať moju dávku lásky a pozornosti, tak uvažujem, že pôjdem na maškarný ples potešiť sa s deťmi cudzími. Moje zážitky z klubu sú však také silné, že ma nepresvedčila ani moja kuchynská linka, ani špinavé schody.
Na každé stretnutie s komunitou sa teším. Nebolo to inak ani včera. A nebola som sklamaná. Boli tam. Boli tam komunitne starší rodičia, naše svetlo a nádej. Prišiel aj syn jedných z nich, svedok toho, čo dokáže láska, odpustenie a obetovanie sa. Prišli aj noví bezradní rodičia, pre ktorých sme tam boli všetci. Boli tam tí, ktorí si chceli načerpať lásku. A bola tam aj láska. Tak ako vždy. Ja neviem prečo, ale my sa máme radi. Ja som to tak cítila.
Prišli rodičia, ktorých deti okrádali, obviňovali, ohrozovali a správali sa už niekoľko rokov neznesiteľne, ale na moje prekvapenie prišli pre pomoc aj takí, ktorí majú ešte malé deti, ale oni už teraz nevládzu ďalej. A boli zďaleka. Ani diaľka, ani náklady na cestu, ani hrozivé zimné počasie nebolo prekážkou v ich láske, ktorú si pred rokmi sľúbili a bola tu túžba neodkladne zmeniť svoje životy. Láska, ktorou je komunita zahalená im pomôže. Ak budú chcieť.
Výzvou pre nás je vyznanie mamy:
„Keď som prišla domov z práce, robila som krik až sa môj syn pokúsil o samovraždu “.
Čo všetko sa musí stať, aby sme sa zastavili?! Aj môj syn často myslel na samovraždu. Ale rozprával mi o tom až v čase prípravy do komunity. Pri každej závislosti je táto hrozba.
Naše deti chodia opité, drogujú, hrajú automaty. Ale prečo si myslíme, že naše deti sú zlé, keď sa nesprávajú podľa našich predstáv? Prečo sme ich nazvali zlými bez toho, aby sme trpezlivo počkali kým nám dajú odpoveď. Bez toho, aby sme sa ich opýtali: „Čo ti je?“
„On je zlý, lebo pije, robí nám hanbu“. Nám je najjednoduchšie niekoho obviniť. Ale prečo pije? Teraz to už mama vie.
Lebo sa už nemohol pozerať na to ako sme doma žili, ako sme sa hádali, ako sme ho cez naše sebectvo ani nevideli. A keď nám na zamyslenie sa nad sebou nestačilo jeho opíjanie sa, rozhodol sa pre samovraždu. Jeho život bez lásky stratil zmysel. On žije a mama zistila, že má druhého syna a manžela. Rozhodla sa pre rodinu a pre lásku a hovorí, že to funguje.
Zvláštne je, že komunita od nás nič nežiada. Voči komunite nemáme žiadne povinnosti. Nezapisuje si účasť, nečaká naše ospravedlnenia z neúčasti. Nepozná slovo musíš. A dáva nám stále. Aj keď už máme dieťa „upratané“. A ponuku má veľkú a stále ju zväčšuje. Je len na nás, koľko si prídeme „nabrať“.
Vďaka za lásku.
Vďaka Ti Bože, že som tam mohla byť.
Beata