Rút, Sv. Zem, 2017
V januári 2013 som otvorila Katolícke noviny a môj nahnevaný pohľad padol na inzerát so zľavou na púť do Svatej zeme. Po Silvestri 2012, ktorý každý z našej rodiny prežil po svojom -manžel na poľovačke, deti po chatách s alkoholom a inými lahôdkami, sa miešal vo mne hnev, sebaľútosť a vzdor- konečne aj ja chcem niečo vyviesť…a tak som sa vo februári 2013 ocitla so svojou rozvedenou kamarátkou, ktorá žije v pokoji sama, ja- vydatá a mama 4 detí, v Izraeli- vo Svatej zemi- s neznámymi ľuďmi, s neznámym kňazom, inkognito-nikto nevedel kto som a prečo plačem pri kríži na Kalvárii aj pri Múre nárekov. Keď bola v našom spoločenstve na rok 2017 vyhlásená púť do Svatej zeme neváhala som a prihlásila som sa – náš najmladší syn žil už štvrtý rok v Komunite, ostatné deti žili svoj zmenený život bez cigariet, alkoholu a s Bohom vonku, môj manžel napriek tomu, že to nie je „bezpečná krajina “ a dokonca sa ide jeho najneobľúbenejším dopravným prostriedkom- lietadlom sa prihlásil vo februári 2017 so mnou. V novembri, keď sme odchádzali už bol náš syn doma- zdalo sa mi to ako kruh sa uzavrel- prosby v zúfalstve v februári 2013 a vďaka, nekonečná vďaka v novembri 2017. A potom išli deň za dňom zázraky, hneď v úvode sa nás Otec Anton spýtal- Prečo prišiel Ježiš na zem? odpovede aby ukázal Lásku, aby nás spasil, milosrdenstvo, pokora..a prozaická odpoveď “ Aby nás naučil POSLÚCHA«. “ To je to, čo od nás Komunita chce od prvého klubu, až po posledný krok s ňou. A potom na Via Dolorosa svedectvo Otca Antona o tom, že nám rozumie, že prežil svoj kríž a svoju cestu so závislosťou – prestala som sa hanbiť, že som 30 rokov ľúbila muža, ktorý sa rád kamarátil s alkoholom. Modlitba v Chráme zvestovania v Nazarete- Otec Anton kývol ku nám dvom – a ja som zostala sedieť- môj manžel sa v tomto chráme Zvestovania- „Hľa služobnica Tvoja..“ modlí s inými národnosťami jedno tajomstvo ruženca k sv. Jozefovi- on otec našich detí, k Pestúnovi Ježiša. A Kalvária, nebola som sama- sme spolu, sme jedno s manželom. A skala nad prameňmi Jordánu a dar viery, ľudia, ktorí mi ju sprostredkovali, vždy je to o spoločenstve. Kafarnaum – iný pohľad na apoštolov, ktorí našli Mesiáša, ich vytrvalosť,“ Kam by sme išli Pane… „pohľad aj na nás manželky, ktoré tak veľmi chceme viesť svojich manželov k dokonalosti. A potom to odovzdanie “ Som neužitočný sluha.“ Boh nás nehodnotí od výkonu. Keď urobím všetko, na čo mi Boh dal dary, som len neužitočný sluha, každý večer si to opakujem, je to veľmi oslobodzujúce. A posledné doobedie v mieste navštívenia Márie u svojej príbuznej Alžbety. Mária veľmi pravdepodobne chcela žiť iný život, a tu zrazu Boh žiada od nej úplne niečo iné ako mala natočené v hlave, aj keď mala dobrý úmysel a žila zbožne, zrazu bude slobodná a tehotná, napriek tomu povie svoje FIAT. A úplne nakoniec poďakovanie v chráme palestínskej Kráľovnej s francúzskou rehoľnou sestričkou, ktorej Otec Anton prekladal. Keď som sa na neho pozerala, na kňaza, ktorý mal preštudované, ale najmä prežité sv. písmo, vzdelanec, ktorý ovláda niekoľko jazykov, kňaz, ktorý sa nehanbil priznať, že nechápe KRÍ® (ale hneď dodal, že nie sme na to na svete, aby sme všetko chápali) človek, ktorý spoznal svoje limity a ktorý teraz pastoruje Rómov, uvedomila som si, že nič čo sa stalo v mojom živote nie je krivda, že som tam, kde mám byť v túto chvíľu a teraz, som len neužitočný sluha, ktorý má svojho milujúceho Pána.
Rút