Reakcia na svedectvo

Pochválený buď, Ježiš Kristus, vám všetkým v slovenskom dome Cenacolo,

som mamou 32-ročného, už 4 roky ženatého syna, ktorý má problém s dlhmi. Jeho manželstvo je zatiaľ bezdetné.

S jeho manželkou v spoločných modlitbách, prechádzame cca. tretím rokom, úskaliami, ktoré prináša zadĺžený život človeka, ktorého ľúbime.

Zmena jeho správania nás doslova dostáva na kolená (nepokoj, nervozita, podráždenosť, nezáujem o manželku, rodinu….) Nejaký čas bol od manželky odsťahovaný, ani nevieme kde…. 

Potom návrat, na chvíľku upokojenie, ale opäť je nevrlý, neprístupný, nemá čas a pod.

Počas tohto náročného obdobia sme mali (a stále máme) duchovné vedenie, za ktoré som nesmierne vďačná.

Syn o to prestal javiť záujem.

Pochopila som, že Pán si nás cez kríž volá bližšie k sebe. 

Náš duchovný, nám v jednej správe napísal, že: „… keď v modlitbe spojíte sily – manželka a mama.…“ Slovo mama – sa mi doslova prilepilo na oči.

Každá z nás urobila potrebné kroky: začali sme sa spoločne modliť. Nevesta ako manželka a ja ako mama za syna.

Vzdelávali sme sa a stále vzdelávame, ako by sme mu vedeli pomôcť hlavne pomocou Božej pedagogiky, ktorú však neprijíma a nechce o ničom takom ani počuť. Tak sa modlíme.

(toľko krátky opis)

Nedávno som bola v Medžugorí, kde som mala možnosť navštíviť komunitný dom Cenacolo. Chlapci boli úžasní, spomínali aj sestru Elvíru. Keď som si „listovala“ vašu stránku, natrafila som na to, že sestra Elvíra je: mamou.

Opäť slovo – mama.

A do tretice:

Prečítala som si zatiaľ 2-3 svedectvá. Jedno zo svedectiev sa ma hlboko dotklo. Svedectvo mamy Vlasty : OSLAVA 85 – tich NARODENÍN MAMY ELVÍRY

Už v samotnej prvej vete – v pozdrave – „Ahoj drahí čenakolci aj ešte nečenakolci…“ 

na mňa vyskočilo oslovenie: nečenakolci.

Hovorím si: „veď to je aj o mne… áno, ja tiež som nečenakolec“. 

V tej chvíli som jednak zacítila radosť samotnej pisateľky, že v tomto článku – svedectve – je písané niečo, čo je väčšie ako radosť samotná a pisateľka chce o tejto radosti vyrozprávať aj iným a jednak aj to, že svedectvo mi ukáže nejakú cestu, smer……

Pri čítaní som všetko prežívala s ňou a ako mamu ma oslovili hlavne tieto úseky: 

– Bola som ako rodič priamo pozvaná;

Potom: „PREMENENÍ RODIČIA – UZDRAVENÉ DETI“

a nakoniec: „ORA TOCCA ME “ „ TERAZ SOM JA NA RADE „

Prosím o pomoc a radu. 

Netuším, ako by som mohla ešte svojmu synovi pomôcť. 

Založila som aj mini-skupinku v Modlitbách matiek. No cítim, že som Bohom poz(ý)vaná urobiť – robiť nejaký(é) konkrétny(e) skutok(-ky), ale neviem, čo to má byť, aký smer, ako, kde…..  

Neviem…

netuším…

Môžem prísť? Či?

Ďakujem Vám

mama Martina

P.S.: Pozdravujem mamu Vlastu