Byť skutočnými misionármi lásky znamená predovšetkým, „opakovať„ Ježiša.
On bol ozajstným a veľkým Otcovým misionárom: uponížil sa, zanechal svoju Božskú prirodzenosť a stal sa slabým človekom trpiac rovnako ako my v spánku, o hlade, v prenasledovaní , v pokorení…
Ale predovšetkým musíme uveriť v tento zdroj lásky a života, ktorým je Ježíš Nazaretský. On dal seba samého za nás a spravil to v slobode, s radosťou, s odvahou a veľkou láskou.
A my dnes môžeme čerpať z jeho života, aby sme mohli darovať ten náš všetkým, ktorých stretneme.
Teda všetci sme volaní žiť misiu, tú veľkú a vzrušujúcu púť, aby sme sa oslobodili od samých seba, púť darovania seba samého pre Lásku. Niekto si možnože myslí, že byť misionárom znamená vydať sa na ďalekú cestu do ďalekých krajín pomáhať chudobným, ale v skutočnosti je to iba výhovorka: klameme samých seba ale aj druhých, zostávajúc uzavretí v našom egoizme, v našom strachu, v našich myšlienkach. Takto si predstavujeme konať dobro, iba keď nám niekto za to niečo dá. Ale to je veľký omyl, pretože takto zneužívame dary, ktoré nám dal Boh.
Pomôžeme nášmu príbuznému nielen tým, že sa zaujímame o to čo robíme, ale o to čím sme. Byť misionármi znamená vstúpiť do samých seba, pochopiť náš život, žiť v plnosti a darovať ho s Láskou a pre Lásku, s nežnosťou, s trpezlivosťou, s radosťou, s odvahou, s entuziazmom a s istotou v srdci , že takéto životy znovu nájdeme stovky, tisícky …, pretože takto nám to prisľúbil Ježíš.
Keď človek sa spolieha len na vlastné sily nie je schopný tejto nezištnej lásky a preto okrem toho, že byť ozajstným misionárom znamená „mať mozole na kolenách“, vložiť do stredu vlastnej existencie modlitbu a rozhovor s Ježišom.
Chceme byť misionármi, ktorí vkladajú svoje životy do rúk Panny Márie „ tej ktorá vedela ako vychovávať, milovať, slúžiť, ochraňovať a brániť svojho syna Ježiša, prvého a ozajstného misionára. A ju, kráľovnú misií prosíme o príhovor pre našu matku Cirkev a pre jej univerzálnu misiu v dnešnom svete.
Príhovor sestry Elvíry na Október
