Skutočne chudobní ľudia sú tí, ktorí ešte nestretli lásku, nádej a vieru. Je veľa ľudí, ktorí veria v bohatstvo, lebo majú veľa domov, veľa vecí, ale skutoční bohatí sú tí ,ktorí majú potrebu pravdivého bohatstva, ktoré sa rodí po stretnutí sa s Bohom. Aj keď si bez strechy nad hlavou, bez topánok, bez ničoho…ale máš nádej v srdci, takže môžeš chodiť s holými nohami po kameňoch a vydržíš, máš ešte vo svojich rukách jediný skutočný poklad, a to je tvoj život.
Na začiatku komunity naše skutočné bohatstvo bola chudoba, ktorá premenila naše prázdne vrecká na jedno odvážne srdce, plné dôvery v prozreteľnosť, ktorá sa volá Boh, náš Pán. Zistili sme, že náš Boh nepozerá iba nahor, ale jeho pohľad je vždy upretý nadol, k nám. A keď my dostaneme odvahu zodvihnúť naše oči, konečne sa naše životy spoja: skutočné bohatstvo je stretnúť sa s Pánom a viacej ti nič nechýba!
Niekedy náš život prináša rôzne odriekania, zdolávanie rôznych prekážok, utrpenie a aj nejaký boj, ale to nie je dôležité pre tento čas, pretože toto obdobie pôstu, púšte, odkryje v nás to, čo má skutočnú hodnotu a to nie sú veci. Zistíš, že si to ty a že Boh je s tebou a s Ním sa nemusíš báť, pretože On je stále pri tebe.
Skutočným bohatstvom života nie je brať, ale dávať. Cítiš sa realizovaný v láske: v odpúšťaní, v rozhovoroch, v úsmevoch, v pomoci druhým. V tom všetkom môžeme robiť dobro každý deň a tam je naše bohatstvo. Aké je napríklad pekné zistiť, že máme oči a rozhodnúť sa, aby sa naše oči stali čistými, priezračnými, prebudenými, oči ktoré vidia, lebo milujú. Veľakrát sa stáva, že pozeráme, ale nevidíme: to je náš egoizmus, ktorý nás robí slepými. Človek, ktorý sa nikdy nesmeje, ktorý nevie komunikovať, je chudobný, veľmi chudobný, ale to nie je len chudoba. Je to jedno veľké nešťastie, lebo nemá priateľov, nevidí a nepomáha nikomu, myslí len na seba samého a je smutný, zostane sám, je chudák ako handra. Kto žije bez Boha nevie milovať.
Ale my sme synovia jedného Otca, ktorý nám dal vieru, nádej, lásku a odvahu, aby sme mohli riskovať pre dobro. Keď Ho stretneme a otvoríme mu dvere nášho srdca, staneme sa ľuďmi bohatšími ako svet, pretože to, čo Pán dá všetkým, my prijímame s vierou. Od toho okamžiku začíname žiť život naplno, aj keď máme svoj kríž, chorobu, poníženie. I keď nemáme nič viac okolo seba, máme ešte život, náš život. Zamyslite sa, to je jediná vec, ktorá nikdy nekončí!
Nájdime si čas na rozprávanie sa s Ježišom v modlitbe bez strachu, v pravde, pretože len takto sa naša sloboda otvorí a bude trvať večne lebo sloboda je večná. Keď sa nemodlíme, zostane v nás prázdnota a potom v tej smutnej prázdnote a v tme, tam padáme. Preto je modlitba pokoj, je nádhera ktorá nám pomôže žiť vo svetle, otvorí nám horizonty, pomôže nám rozprávať sa s láskou, čo je najväčší hlas v modlitbe. Deťom sa nepáči tma, ale aj my dospelí máme strach z noci. Dobré vykonaná modlitba nás osvieti či je deň a či noc. Sme stvorení kvôli svetlu, sme synovia vzkriesenia. Požehnané veľkonočné sviatky.
Marec 2009
