Oslava Života – Saluzzo 2016

Oslava Života – Saluzzo 2016

Prajem pokojný a požehnaný čas. Toto svedectvo píšem s dvojmesačným odstupom od zážitku z poznania, ku ktorému ma Pán pozval v Saluzzo, počas komunitnej oslavy ®ivota. Najprv som sám nevedel, prečo sa nemôžem dostať k napísaniu tohto svedectva, ale ako to Pán riadi, tak teraz už rozumiem. Všetko to, čo mi dal zažiť a pochopiť počas oslavy sviatku ®ivota, bolo totiž umocnené na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie – 15.9.2016, keď do farnosti v ktorej slúžim, prišiel ako dar od Pána, celý slovenský dom chalanov komunity Cenacolo. Chalani, ako vždy sa až ráno v ten deň dozvedeli, že idú výlet. A tak bez očakávaní, so svojimi príbehmi, ťažkosťami a radosťami, zavítali na svätú omšu do farnosti Čekovce. Tridsať sedem chalanov dokáže celkom slušne vyplniť priestor malého dedinského kostola a tak boli prítomní všade medzi ľuďmi. Zažili sme krásnu komunitnú svätú omšu. Chalani čítali Slovo, spievali piesne, pristúpili k Eucharistii a na záver svätej omše zaspievali komunitné piesne. Posledné dve boli s gestami. Sálala z nich radosť. Pravá, úprimná a krásna radosť. Píšem to preto, lebo tejto radosti, uverili všetci prítomní v kostole. Ešte stále to mnohí nesú v srdci. Tak ich to povzbudilo. A o tomto postoji pravej nefalšovanej radosti, chcem a potrebujem napísať.
Počas oslavy sviatku ®ivota v Saluzzo sa dalo zažiť veľmi veľa a všetko má svoju hodnotu a miesto, ale teraz chcem poukázať na pre mňa najsilnejší zážitok z tohto stretnutia. Keďže som zažil alebo lepšie povedané prežil darovaných 40 dní v komunite slovenského domu, viem dosť presne, že každý kto prišiel z komunity, poslúžiť nám spokojným divákom, sa musel poriadne obetovať, aby po večierke, oberajúc sa o zaslúžený spánok, niekoľko týždňov nacvičoval a pripravoval program pre nás. Nikto to nemá v komunite uľahčené. Povinnosti, a nie je ich málo a sú náročné, zostávajú, a ešte keď ste navyše vybraný pre ďalšiu službu, ktorú sa naučili prijímať ako dar… Čiže naše tešenie sa na oslave ®ivota je zo strany komunitných detí poriadne vydrené a vyobetované. A toto som mal počas tohto sviatku stále na mysli. Často som chodil k pódiu a obdivoval som pravú nefalšovanú radosť vydretú veľkým sebazapieraním. A tak som sa počas tých troch krásnych a silných dní v duchu stále pýtal – ako je toto možné. Ako je možné, že napriek tomu, že sú vyčerpaní, a to naozaj sú, spievajú a tancujú tak, že pri tom spieva celé srdce a celá duša… Toto som ja počas skúsenosti v dome pochopiť nestihol. A tak som sa v duchu neustále pýtal. Až v posledný deň prišla odpoveď. Ako som sa vnútorne pýtal, vnútorne som počul odpoveď: To je preto, že to nie je ich radosť, ale Moja. Táto krátka veta ma doslova omráčila, pretože hoci bola krátka, prišla z celým pochopením a vysvetlením. A tak vlastne aj z hlbokým návodom na život. Na môj vlastný život. ®e keď sa ochotne potlačíš, zaprieš a poslúžiš, tým že sa z ťažkosťou premôžeš a nenesieš to ako krivdu či negativitu, práve vtedy dovolíš, aby vstúpil do teba Boh a radoval sa v tebe a skrze teba ON. Čiže sme boli vlastne svedkami zázraku, ktorý ako vždy a často, tak slabo vidím a chápem. ®e princíp komunity a jej uzdravujúca sila pre naše deti a vlastne aj pre mňa samotného, spočíva v ochotnom sebazapieraní. Vtedy príde do srdca Boh a ten spôsobuje pravú nákazlivú a uveriteľnú radosť, ktorá nie je ľudskou veselosťou, ale stavom sprítomňujúcim samotného Boha.
A tak k tomuto všetkému len poviem, ďakujem ti Bože, že si mi dal poznať toto tvoje dielo, že si ma priviedol do komunity Cenacolo, lebo som ťa mohol viac pochopiť a prijať do svojho života a z toho som veľmi šťastný a radostný. Ďakujem ti Pane, že ťa môžem milovať, v tomto diele.

         kňaz Juraj