MEDŽUGORJE 2022 – svedectvo Marta

MEDŽUGORJE 2022

Ďakujem za pozvanie Panna Mária!

Volám sa Marta a som z Oravy. Na tohtoročnú púť som išla s manželom Karolom. Milujem Medžugorje, milujem pokoj v Medžugorii, ale najviac milujem púť do Medžugorja s komunitou Cenacolo. V novembri sme oslávili 30. výročnie nášho sviatostného manželstva a tak sme sa túžili ísť poďakovať Panne Márii. V autobuse bolo plno nových tvári, ale aj naše narkomamky. Cesta autobusom vždy ubehne rýchlo. Ďakujeme ti otec Štefan za katechézy, rozprávanie, usmerňovanie. Rada počúvam, čo mi chce Pán Boh povedať cez ľudí. Vždy sa dôkladne pripravím, čo idem povedať ja a Duch Svätý si urobí, čo chce On. V komunite mám pocit, že ma ľudia aj počúvajú. Nikdy to nie je len tak na oko. To som si uvedomila, keď sa otec Štefan opýtal na zdieľaní mladého muža: “Pamätáš sa, čo si rozprával vlani?“.

Na miesto kde bývame ubytovaní pri pani Oľge sme tento rok prišli veľmi zavčasu. Hneď sme mali raňajky a potom voľno asi do 15h. Túžba ísť do centra, ku kostolu bola väčšia ako oddych na lôžku. A tak sme kráčali s Karolom ruka v ruke s modlitbou ruženca na perách. Prešli sme cestičkou okolo zastavení ruženca svetla až ku kozmickému Kristovi. Tam sme ostali v tichosti. Tak sme tu Ježišu. Pozrela som sa na kríž a na ľudí, čo si prišli uctiť kríž. V tom mi pohľad padol na ten kríž, čo ležal na zemi. Rozmýšľam, to je vlastne čo… rakva? Tam Ježiš ležal mŕtvy. Musel zomrieť, aby mohol vstať zmŕtvych. Čo? Musím umrieť, aby som mohla žiť? Niečo vo mne, niečo čo žijem musí umrieť, aby som mohla žiť iný, nový život. Čo chce Ježiš, aby som žila? No, mám nad čím rozmýšľať. Som srdcom, duchom cenacolistka. V komunitných domoch cítim až radosť, že tam môžem byť a počúvať svedectvá. Pozerať sa do očí- čistých očí… Vďaka Ježiš!

V dievčenskom dome svedčila sestrička Doris a Iva. Boli to rozdielne svedectvá. Iva, mama dvoch detí svedčila, že aj takáto môže byť cesta. Ona tým, že nevedela žiť vstúpila do domu v Medžugorii aj s dvomi deťmi a manžel kráča cestu v chorvátskom komunitnom dome. V tomto momente som sa zamyslela, že ja som vďaka svojmu dieťaťu spoznala komunitu- živého Krista a tieto deti Ho spoznali skrze svoju matku. Boh má pre každého pripravenú jedinečnú cestu. Sestrička Doris mala v sebe Boží pokoj. A vzťah k matke Božej? Neviem to opísať a asi by ani slová nestačili. Nikoho som nevidela tak hladkať ruku sochy Panny Márie a pritom jej pozerať s láskou do očí. Viem, že Mária je živá! V tom momente som pocítila, že aj ja chcem mať takýto vzťah s Máriou. Mária, ako sa to dá? Prišla chvíľa na otázky a jedna z nich bola: „Čo mám robiť, keď veľmi túžim mať vzťah s Pannou Máriou, ale nemám?“ (Vďaka Evka). Doris odpovedala: „Nič.  Nemáš robiť nič. Mária vie o tvojej túžbe, práve si to vyslovila a to stačí.“ Vďaka Bože, za túžbu v mojom srdci, Ty sám ju aj naplníš.

DŽANY A DIANA

Džany je exovec. Toľkokrát som počula ich svedectvo a znova bolo celkom iné. V slobode svedčili, že žijú obyčajné veci neobyčajne. Žijú s Bohom, deň končia modlitbou ruženca na kolenách. Džany okrem iného povedal: „Moji rodičia v boji s mojou závislosťou skúšali všetko. Dokázal som seknúť so závislosťou na určitý čas, ale moje srdce a myseľ ostali neuzdravené. Znova som padol. Úplne ma dokázal uzdraviť iba Boh skrze komunitu.

Vďaka, že patrím do komunity. Neprestávaj ma uzdravovať, Bože.

KRIŽEVAC

Viem, cesta do neba, tŕň a kameň, aj tak po nej kráčať neprestanem! Spieva sa v jednej piesni. Takto som to cítila, keď som kráčala hore na Križevac naboso. Chcela som to skúsiť. Dá sa to! Ale nie samej. V jednej ruke som držala ruženec a druhú som mala v Karolovej dlani. Keď som povedala Bohu áno pre toto manželstvo, nemala som tušenia do čoho idem. A pravdupovediac, že to hovorím živému Bohu, som neverila. Ďakujem Ti Bože, že Ty si v nás neprestal veriť. Viem, že zvládnem všetko. S Bohom, manželom a ružencom.

PODBRDO

Podbrdo je o Márii. Tam prichádzam k mame. Tam sa pozerám v tichosti, nechávam sa objímať, až kým sa neosuší každá moja slza. A prichádzam vždy aj v noci. Nočné Podbrdo je niečo, čo darujem komunite. Keď po zdieľaní, po celom dni túžim po odpočinku, posteli a napriek tomu si oblečiem teplé veci a kráčam s Karolom a hŕstkou ľudí. Vtedy sa cítim spojená s chalanmi, keď sa v noci obliekajú a idú adorovať do kaplnky. Tento rok Zdravas Mária v ruženci znelo: Slovensky, Staroslovensky, Grékokatolícky, Taliansky, Česky a Francúzsky a predsa jednotne.

CHORVÁTSKO

Bože vďaka za mamu Dianu! Toto je niečo, čo zažijete len s komunitou Cenacolo. Mama Diana veľmi dobre a chutne varí, je veľmi vnímavá a otvorená Duchu Svätému, je pravdivá. Kto sa pýta, ten sa dozvie, len treba odvahu. Aj tu sa to točilo okolo manželstiev. Čo Boh spojil… Nie je ľahké kráčať v manželstve, príde všeličo, ale rozísť sa nie je ideálna cesta. A čo vnúčatá? Ako budú navštevovať najskôr dedka, potom babku? Ako ich chcete viesť k Bohu? Bože, daj nám zotrvať v manželstve. Komunita Cenacolo má krásny zvyk v noci kráčať mnohými schodami dolu k moru na modlitbu ruženca. Po iné roky ostával hore iba Ivan a svietil na cestu. Tento rok nás šlo dolu len pár, ale kde sa dvaja, traja modlia… Boh bol prítomný.

Aj táto púť do Medžugorie s komunitou Cenacolo nie je oddychom ako bežná dovolenka, no je to nádherná púť. Teším sa do čoho nás Boh pozve ďalej.

Marta