NEBOJ SA PRIJAŤ MÁRIU …       Mt 1,20                                                                                                                                                             

svedectvo z púte v Medžugorí v duchu myšlienky z Festy della Vita 2021 som sa nechala pozvať a viesť počas púte do Medžugoria, ktorá sa koná každý rok v spoločenstve čenakolských rodičov.

Moje srdce je naplnené nesmiernou radosťou a pokojom,  o ktoré sa chcem v tomto svedectve s vami podeliť. Prvý krát som bola na púti s čenakolskými rodičmi. Skôr ako som prijala toto pozvanie, vstupovali do neho rôzne prekážky, aby ma odradili od rozhodnutia prijať  ho. Ale(luja) keď som sa vrátila k myšlienke Festy della Vita tohto roku v srdci som počula: „NEBOJ SA PRIJAŤ MÁRIU…tak som si uvedomila: všetko musí ísť bokom, lebo viem, že keď som Máriou volaná čaká ma niečo krásne, povzbudzujúce, usmerňujúce …    A naozaj nemýlila som sa. Ako prvé nám účastníkom tejto púte poslala Panna Mária svojho syna v osobe kňaza otca Štefana. Každá svätá omša, každý rozhovor s ním, každá jeho katechéza, radosť a vtip sprítomňoval nášho Pána. Nebeská Matka  Panna Mária spolu so svojim synom a Duchom svätým sa  nás ujala ako dobrá starostlivá matka. Bola prítomná v každej  modlitbe, v každom slove, v  každej situácii,  v atmosfére celého pobytu, ktoré  sa navzájom prelínali do poznania toho, čo každý jeden z nás  potreboval pre svoj  osobný život.                                                                                                                                                                                

Medžugorie  je miesto nesmiernych  Božích milosti a osobného stretnutia s Pannou Máriou, ktorá  nás neustále sprevádza, ochraňuje a svojim príhovorom u Svojho Syna,  uzdravuje a odkrýva naše rany, neodpustenia a všetko to, čo si často krát ani neuvedomujeme a nesieme  v hĺbke našich sŕdc. 

Podbrdo, Križevac to nie sú miesta viditeľných zázrakov. To sú miesta kde sa spája zem s nebom a dejú sa neviditeľné zázraky v ľudských srdciach.                                                                                 

Mostar   mesto plné bolesti postihnuté vojnou a jej následkami v ľudských srdciach. A však prekrásnou Božou prírodnou architektúrou spojenou s príbehmi udalosti, ktoré sa udiali v čase veľkých skúšok. Toto miesto sa mi hlboko a nezabudnuteľne vrylo do môjho srdca v rozhovore s otcom Štefanom. Bola som ním povzbudená a dostala som odpoveď na všetko to, čo momentálne prežívam a k čomu som  volaná.  Tento rozhovor mal pokračovanie na neskutočne zvláštnom a ľudsky nepochopiteľnom mieste, ktoré sa volá Tihalina.                                                                                                                                                                    

V Božom chráme, ktorý sme navštívili bola krásna socha Panny Márie. Bola v nadživotnej veľkosti a pôsobila veľmi živo.  Keď som sa k nej priblížila počula som konkrétne slová, ktoré potvrdili to, čo som počula aj od otca Štefana.  Zavŕšením toho všetkého bola svätá omša. Bol to požehnaný a milosti plný čas, ktorý som na tomto mieste prežívala. Ťažko sa mi  z neho odchádzalo   Bola som povzbudená a vďačná  za  slova  otca Štefana. Povedal: „Postavme tu tri stánky a poďme do reality.“                                                                                                                                                                                                         

Návšteva a svedectvá  v komunitných domoch. Svedectvá chlapcov a dievčat sú vždy veľkou Božou prozreteľnosťou. Oni sú živými svedkami ako Boh konal a koná v ich životoch. Boli mi veľkým príkladom a povzbudením, že sa mám  aj ja  čo učiť, aby som  každý deň vstupovala do nového života s Kristom, ako to robia všetci v  komunitných domoch Cenacola. Veľmi silné až ľudský neuveriteľné bolo svedecto  Ðaniho a Diany. Ich slová potvrdzovali, že keď neopúšťame Boha a modlitbu sv.ruženca  je a bude vždy o nás postarané Nebeskou matkou Máriou a Jej Synom aj v neriešiteľných situáciach.                                                                                                 

Rozlúčka s Medžugorím   toto miesto som neopúšťala so smútkom, ale(luja)s radosťou a nádejou, že všetko čo sa dialo počas týchto dní na  púti si odnášam do reálneho sveta a  každodenného života. Mám pokračovať   v tom, čo mi  Boh dal  prostredníctvom Márie Kráľovnej pokoja.                                                                                                                                                                                                     

Božia prozreteľnosť  nepozná hraníc . Jej  pokračovanie nastalo, keď sme sa premiestnili  na Makarskú rivieru v Marušiči. Do prekrásnej prírody medzi skalami k moru. Tu sme sa mohli sýtiť a tešiť jeden z druhého. Pri kúpaní, zoskokov zo skaly, v šantení na pláži, v rozhovoroch vážnych a humorných, v jednoduchosti. Prítomnosť a štedrosť Diany ( majiteľky penziónu), kde sme boli ubytovaní bola ďalšou veľkou prozreteľnosťou. Jej komunitné skúsenosti boli veľkým povzbudením pre mnohých z nás.       

Poďakovanie                                                                                                                                                        

ďakujem spoločenstvu českých a slovenských čenakolských rodičov, ďakujem tebe Ivan za túto tradičnú Medžugorskú púť.  Je veľkým darom spájania a spoločného  prežívania jednej krásnej a jedinečnej duchovnej rodiny, ktorej otcom si ty Ivan skrze Nášho Pána Ježiša a Jeho matky Márie a našej drahej mamy Elvíry.                                                                               

Úprimné Pán Boh zaplať vám všetkým účastníkom tejto púte. Boli ste mi veľkým darom a požehnaním.

mama vlasta