Majo a Gabika

 Svedectvo o zázrakoch nielen tohto pútnického miesta, ale aj celej komunity Cenacolo.

Už veľa sme naprávali v našom manželstve vďaka komunite Cenacolo aj keď cesta je dlhá a naša cesta trvá len 11  mesiacov odkedy sme prišli nato, že náš syn Martin siahol po marihuane, stále je čo naprávať a čo zlepšovať. Keď som sa dopočul o tomto zájazde s komunitou ani na chvíľu som neváhal. Na plese v Trenčíne sme vyhrali sošku Panny Márie Medžugorskej a vnímal som to ako znamenie, že tam musíme ísť.
    Od Medžugoria som nemal žiadne očakávania, lebo som ani nevedel kam vlastne idem a ani čo sa tam stalo okrem zjavenia Panny Márie, ale vedel som, že s tou bandou zločincov ako nazývam rodičov komunity to určite bude stáť zato. Mohol som sa  presvedčiť o tom nielen na stretnutiach v Piešťanoch, ale aj na plese v Trenčíne. A mal som pravdu („ako vždy“), celé, dobrodružstvo sa nieslo v duchu lásky ,úprimnosti, pozornosti a porozumenia spojenej s modlitbou, spevom a spoločným zdieľaním sa. Cesta v autobuse bola príjemná, hlavne vďaka spolucestujúcim a dobrej nálade. Niektorých sme poznali už z klubov v Piešťanoch a s ostatnými sme sa čoskoro zoznámili.
    Po príchode do Medžugoria nás čakal náročný výstup na Križevac hneď ako sme vystúpili z autobusu len sme sa prezuli niektorý prezliekli a výstup sa mohol začať. Mnoho ľudí a príjemná atmosféra nielen od našich, ale aj cudzích ľudí mnoho úsmevov radosti ako jeden druhému pomáhali bez toho aby sa poznali dodal tejto púti samostatné čaro ako aj omša, ktorá sa koná len dva krát do roka. Tam som odovzdal Pánovi všetkých, ktorých som tam niesol, avšak prvý zážitok z prítomnosti Pána som mal až pri zostupe z Križevaca kedy som sa vybral asi jediným zlým smerom a nadišiel som si asi pol hodinu. Vracal som sa späť už dosť unavený hore kopcom rýchlim tempom, nakoľko sa čas zrazu pod Križevacom pri bufete blížil, no moje sily spolu so svalstvom na stehnách už začali vypovedať službu prišiel ten zázrak a ja som uvidel že svah sa začína nakláňať smerom dolu a Pán mi dal toľko sily aby som až tam vládal a pocítil som Jeho prítomnosť, pridal som do kroku ešte rýchlejšie a nakoniec som všetko stihol.
    Zažili sme ešte mnoho silných zážitkov na ceste k Pánovi. Vrch zjavení Podbrdo sa niesol v duchu lásky a porozumenia a tá ľahkosť s akou sme vychádzali hore ako keby nás Panna Mária viedla za ruku. Svedectvá v chlapčenskom dome boli veľmi silné a emotívne a tá milosť, že sme mali Slovenské dievča v dievčenskom dome, ako keby tam prišla iba pred niekoľkými dňami len pre nás. Svedectvo manželov sa nás veľmi dotklo pretože bolo smerované priamo nám ako rodičom, ako manželom v našom živote s deťmi a s podobnými problémami. Ruženec pri soche Panny Márie v Tihaline, striedania mužov a žien pri tomto ruženci bol pre mňa silným zážitkom. Ďalším silným zážitkom bolo počuť na omši v Medžugorii slovenský a český jazyk .
Po príchode k moru nás očarila Diana svojim prístupom a láskou ako aj dobre mierenými radami a nakoniec aj svedectvom. Po príchode k moru bolo počasie ako keby malo snežiť (ohromný vietor a chlad).  Nasledujúce ráno sme sa kúpali a more bolo teplučké no zázrak. Omše a ružence pri mori, bol ako naše duše – plné silného vetra v ktorom hľadáme BOHA. Vietor pri ruženci v noci nielenže sfúkol svietniky, ale jeden aj odfúkol a my sme tam stáli a modlili sa a odolávali vetru a všetkému zlu a modlili sme sa ďalej. Bol to veľmi silný zážitok plný lásky a pokoja aj vďaka našim organizátorom Paľkovi a Majke.
          Spoločenstvo Cenacolo je jediný tím, ktorý naozaj funguje je tímom, ktorý spolupracuje dávame sa jeden druhému a jeden druhému by sme pomohli ak by sme vedeli ako. Cez priateľstvá, cez vzťahy medzi sebou, cez lásku a porozumenie, cez všetko čo robíme spolu ako spoločenstvo získavame Poklady do našich duší.
Na záver ešte spomeniem spoločné bilancie večer, ktoré sme absolvovali každý večer. To už asi ani neviem opísať slovami ten dar byť v tomto spoločenstve a počúvať tých úžasných ľudí plných lásky, milostí, starostí ako opisujú svoje zážitky a dobrodružstvá prežité z týchto krásnych dní na tejto púti. Až pri písaní týchto riadkov sa mi vnára radosť z toľkej milosti, ktorú sme tam mohli zažiť a vtedy mi to tak neprišlo lebo sme to zažívali postupne ale až teraz z pohľadu späť vidím a cítim koľko toho bolo. Vďaka Ti a chvála Pane za všetko.
Po príchode z Medžugoria sa dejú zázraky aj u nás doma a aj v našom okolí, ale o tom až inokedy…
Veľké poďakovanie v prvom rade Pánovi, že nás dal takto dokopy a všetkým, ktorí sa zúčastnili s nami na tomto dobrodružstve za Pánom skrze Pannu Máriu a aj tým, ktorí sa za nás modlili a mysleli na nás a boli tam s nami v našich srdciach. Amen.

Dobrodružstvo pokračuje… Majo a Gabika