Sme ponorení do Ducha Svätého, ktorý každodenne objíma náš život. Duch Stvoriteľ obnovuje a robí novými veci každý deň a dnes týmto novým stvorením, ktoré On vytvára, sme my.
Boh túži vstúpiť do koreňov nášho životného príbehu, do všetkých období nášho minulého života, zvyčajne raneného, pretože skutočné stretnutie s Ním je počiatkom nového stvorenia, je večnou jarou srdca.
Keď idem k moru, páči sa mi keď, si môžem dať masku a pozerať sa do jeho hlbín: veľakrát sú tam skaly, ktoré vyčnievajú z vody a potom sledujem dno a vidím, že tam je jedna hora, ktorá viac nekončí. Aj naše korene sú takéto: my sme len maličkými a úbohými stvoreniami, ale na koreňoch našej existencie, je predovšetkým veľkosť Ducha Svätého, ktorý je láska.
Preto vezmime do rúk náš život a uvedomme si, že je jedným veľkolepým darom, rozpoznajme hlbokú nostalgiu milovať, ktorú nosíme v našej intimite, pretože sme sa narodili z lásky. Nezraďme túto hlbokú túžbu našej existencie. Skrytý odpor, ktorý veľakrát ešte máme, keď mlčíme a odmietame, prekonáme, keď sa otvoríme Bohu v slobode a s odvahou: strach odíde a my vo viere odkryjeme, že máme jedno srdce, ktoré bije pre druhých, jeden život schopný darovania sa nezištne v čistote a oddanosti.
Ak neprebývame a nežijeme v láske, stratíme sa v žití pre veci, pre niečo, čo je mimo nás: dobré sociálne postavenie, prácu, ktorá ti pomôže urobiť kariéru, peniaze, moc… ale našou skutočnou a jedinou realizáciou je milovať; ak niekto nemiluje, nežije svoje skutočné bytie, zostane nekompletným, ostane v smrti!
A preto potrebujeme prežívať náš život vo svetle viery. Viera prebudí lásku a urobí život dynamickým a pravdivým: život, ktorý reaguje, ktorý trpí, ktorý slúži, ktorý sa daruje! Často hovorím mladým, že toto je skutočné uzdravenie srdca: keď prejdeme od „žobrania“, ako chudobní „žobráci“, k láske k druhým a schopnosti vedieť ju darovať. A láska nie je len dávať almužny, dať niečo, ale darovať seba samých nezištne, v službe. Takto konajúc si uvedomíš, že to, čo robíš pre druhých, je predovšetkým dobré pre teba a v tebe sa zapáli nové svetlo.
My sme uverili v lásku, ktorú Boh má pre nás a neprestávame v ňu veriť, pretože len stretnutie s Ním premieňa srdce, myseľ a život človeka a my tento zázrak života, ktorý sa znovu rodí, vidíme mnoho rokov našimi očami. Viera znamená veriť, že Boh koná v nás, znamená vidieť, nie len cítiť: sú to skutoční ľudia, ktorí sa menia, mladí, ktorí sa rozhodnú odpúšťať a odpustiť si, rodiny, ktoré znovu začínajú veriť, oči a tváre, ktoré po mnohých rokoch prežitých v tme začínajú znovu vyžarovať svetlo. A toto je zázrak Božej lásky, ktorá vytvára v nás túžbu milovať.
Svet má smäd po tejto skutočnej láske, mladí dneška hľadajú túto kvalitu čistej lásky, a my ju môžme darovať začínajúc konkrétnymi malými gestami: jedným úsmevom, tichom pred provokáciou, pýtaním o odpustenie a podaním ruky bratovi pre prežívanie pokoja aj cez „našu“ pravdu…
Keď máme možnosť rozhodnúť sa pre dobro, urobme to.
Sme toho schopní a budeme šťastní!
štvrtok, 25 apríla, 2024
