Apríl 2007 – Ježiš vstal z mŕtvych, aby sme mohli bežať.

Zmŕtvychvstalý Ježiš je srdcom sveta, ktoré vlieva život celému vesmíru. Je obrovským prívalom svetla, ktoré z prázdneho hrobu vyžaruje na celé ľudstvo včera, dnes, navždy.
Ježiš vstal z mŕtvych: je to špeciálna udalosť, zvláštna, jedinečná, je to zvesť víťazstva života nad smrťou, svetla nad tmou, lásky nad hriechom. Veľká noc je „sviatkom nôh, ktoré bežia“. K hrobu všetci prídu unavení, smutní, sklamaní… a znovu začnú utekať.
Zmŕtvychvstalý vleje do nás dynamizmus, beh, náhlenie sa ohlasovať.
Kde sú dnes tí Apoštoli, ten Peter a Ján, ktorí odchádzajú a idú do sveta? Kto sú tie Magdalény, ktorým bolo odpustené a zmierili sa s Bohom, ktoré ohlasujú všetkým, že Ježiš je živý? My sme pokrstení! My sme tento Boží ľud, ktorí by mal doniesť všetkým radosť zo spásy. Krstom a inými sviatosťami do sveta nášho srdca, pocitov, príbehu dejín prichádza znovu očistenie, obnovenie: z jednoduchých stvorení na Božie deti!
Je to výnimočná udalosť: nebo zostúpi na zem, aby realizovalo v našich srdciach niečo veľkolepé, čo si nemôžeme udržať len pre nás, musíme o tom svedčiť. Mnoho ľudí ešte nevie, že existuje nejaký Spasiteľ, ktorý prišiel k nám a priniesol nám Milosrdenstvo a Lásku Boha.
Svet je ešte stále v tme, zmietaný, plný strachu a temnoty, pretože my kresťania žijeme pre iné veci, nie sme si viac vedomý pokladu, ktorý máme v rukách: rozprávame banálne a často prikladáme váhu nepotrebným veciam. Mnoho starostí nám „vymýva“ mozog, pretože nenaplňujeme našu skutočnú misiu na zemi, egoizmus nás robí smutnými a naše strachy sa množia.
Aj vo veľkonočné ráno, možno naša prvá myšlienka bude: „Urobil(a) si kávu? Sú pripravené raňajky? Ako ma bolí hlava dnešné ráno…“ Hlúposti!
My, povolaním príbuzní Boha, uviazneme v blate egoizmu tohto sveta. Pozvaní na vysoké vrchy posolstva, ktoré oslobodzuje, necháme si zviazať nohy povrchnosťou života.
Ježiš vstal z mŕtvych! On skutočne vstal z mŕtvych!
To je každodenná skúsenosť, ktorú už mnoho rokov kontemplujú moje oči, dotýkajú sa moje ruky, moje uši počujú: mŕtvi vstávajú z hrobov, väzni sú oslobodení, slepí vidia. Sila Jeho vzkriesenia „rozpúta“ to naše.
Príležitosti svedčiť a manifestovať to, čo Pán urobil pre nás je tisíc za deň: jeden úsmev, odpustenie, objatie, služba, práca urobená s láskou a pre lásku.
Mária Magdaléna a Apoštoli nám dávajú dar v tejto Veľkej noci znovu začať beh a prinášať všetkým radostnú zvesť veľkonočného rána: smrť nemá viac posledné slovo, pretože nad ňou vyhral Kristov život!
„Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti!“… tvoje nohy, moje nohy, naše… teda svet vstane z mŕtvych!
Požehnanú Veľkú noc!