FESTA 2026 – svedectvo mamy Zuzky
Moja tohtoročná Festa začala už v januári na Denisovej diakonskej vysviacke. V kútiku srdca som opäť prosila Boha o niečo možno nemožné a On mi to opäť vyplnil.
S blížiacim sa odchodom sa Festu som sa zamyslela nad predchádzajúcimi Festami, ktorých som sa zúčastnila. Každá bola iná a niečím pre mňa výnimočná a z každej som si niečo iné odniesla. Túto Festu som si užila v pokoji bez toho, aby som bola vyrušovaná mojimi chalanmi. Mohla som sa v pokoji stíšiť a pohrúžiť sa do svojho vnútra. Byť bližšie k Nemu. Opäť a znova počuť tie slová, že som Jeho milované Božie dieťa. Bez podmienok, jednoducho milované. Náš Otec nie je ako my, na všetko máme nejakú podmienku alebo požiadavku. Jednoducho miluje, nás všetkých bez rozdielu pohlavia, rasy, či nábožnosti. A počuť tieto slová aj z iných úst, ako môjho manžela, mi rezonovalo celý čas. Zároveň som cítila Jeho prítomnosť po celý ten čas, nielen v adoráciách a liturgiách. Cítila som Ho počas modlitieb svätého ruženca, no hlavne z príhovorov dona Stefana, otca Peyrona, kardinála Cavalliho a iných kňazov, ktorí sa nám prihovárali, rozjímali pri modlitbe, adorácii.
Jeho prítomnosť som pociťovala aj pri stretnutiach s deťmi komunity, z ich úsmevov, objatí a rozhovorov. Cítila som Ho, ako ma objíma a hovorí mi, že ma miluje. „Miluje“ takú aká som. Hriešnu, málo seba milujúcu. A hovoriac mi: „Miluj sa, presne taká aká si, ako sa ty vidíš, cítiš.“ Takto Mi klopal a stále klope na moje srdce a prosí, aby som ho otvorila svojej a hlavne Jeho láske.
Otec je ten, ktorý nám všetkým dal slobodnú vôľu. Je na nás, či jeho lásku príjmeme. Príjmeme to, že sme Jeho deti a že sa otvoríme Jeho láske a vpustime ju dnu do srdca. Jeho láska je krásna, bezhraničná a bezpodmienečná. Láska, ktorá miluje do krajnosti, ba až viac.
Veď Jeho Syn položil z lásky k Nemu a k nám život, aby sme my mohli mať život večný v sláve nášho Ocka a nášho brata Ježiša. Amen.
Zuzana