Dušan – Koniec nášho sna
Pondelok 18.2. – Maťo sa neozýva. Nevieme čo je s ním, kde je, čo robí. Nedá sa nič robiť. Všedný deň ako každý iný. Musíme do roboty. O 10tej mi zvoní mobil – spolužiak a kamarát – doktor z bratislavskej psychiatrie. „ Ahoj Dušan, Maťa sme cez víkend hospitalizovali. Je u nás, je v poriadku, ale nemá nič, doneste mu hygienické veci, nejaké tričká. A chytil ho revízor. Treba zaplatiť pokutu.“ Ako to že nemá nič? Však keď odchádzal z Vrbovca, tak mu dali tašku s jeho vecami. Spolužiakovi som povedal, že Maťovi odkazujem, že naše stanovisko je nemenné. Buď Cenacolo alebo nech si zariadi život sám, ako on chce. Nevedel to pochopiť, ale akceptoval to. Hneď som volal s Dorotkou. Hoci sme sa o Maťa báli, verili sme, že jeho stanovisko sa zmení a onedlho sa vráti do Vrbovca. Plynul deň za dňom, Mato sa nám neozval, ani Ivanovi. Iba volal dcéru Luciu, ale tá s ním odmietla hovoriť. Držala s nami a v piatok išla s nami na klub. Nevedeli sme čo bude ak Maťa prepustia z nemocnice.
Utorok 4.3. – Som v kancelárii. Dostávam od spolužiaka, psychiatra, smsku aby som mu hneď zavolal. Zaliala ma zlá predtucha. A potom sa mi zrútil celý svet. „ Dušan, Matej už nie je medzi živými. Zomrel okolo 4tej hodiny ráno.“ Bola to hrôza. Nevedel som čo robiť. Preboha čo sa stalo? Určite sa mi to sníva a ja sa zrazu prebudím zo zlého sna. Ale bola to krutá realita. Čakala ma neľahká úloha. Zasa budem „ posol zlých správ“ – pre Dorotku, dcéru Luciu, babičku. Svet sa mi postupne rúcal ako balíček z karát… S Dorotou sme išli do nemocnice. Zronený spolužiak nám povedal o posledných dňoch Maťovho života. Pretože mu ho bolo ľúto, že nič nemá, priniesol mu hygienické veci z domu, nejaké tričká od syna, knihy. A Maťo to využil. Feťáci majú neskutočný herecký talent. Omotal si doktora okolo prsta a ten mu dal z psychiatrického oddelenia vychádzky do areálu nemocnice. Maťo to zneužil a chodil do mesta. Zohnal si drogy…
Na druhý deň boli výsledky pitvy – Maťo mal v sebe dve drogy. Nevedel, že navzájom znásobujú svoje účinky. A to ho zabilo. Upadol do bezvedomia. Jeho životná láska – droga mu dala posledný smrtiaci bozk. Opona spadla. Maťo zišiel z cesty, ktorá ho mala zachrániť a dať mu nový život – život bez drogy. Nechcel sa jej zbaviť a nevedel si život bez nej predstaviť. Sme vďační všetkým cenacolským rodičom, ktorí večer zorganizovali celoslovenské modlenie bolestného ruženca za nášho syna Maťa, za všetku podporu našich priateľov. V sobotu 8.3. sme boli pozvaní na omšu do Trnavy za spasenie duše nášho syna, ktorú viedol pater Quirin. Veľmi nám to v našom žiali pomohlo.
Dnes 10.3.2008 skončí náš márny 9-ročný boj s drogou – o 16,45 pochováme nášho syna Maťa.