Spomienka na Írsko
Túžba putovať do Knocku vznikla v mojom srdci už pri prvom rozprávaní šiestich cenacolských
mám, ktoré cestovali do Írska na skúšobnú výpravu v januári 2024. Prihlásila som sa hneď, ako to
bolo možné. Aj keď do termínu púte bol skoro rok, nepripravovala som sa dopredu a ani som
nevedela, na aké pútnické miesto to ideme. Až tesne pred odchodom, keď som prežívala rôzne
duchovné boje, som sa pýtala, čo za silné duchovné miesto to bude… Potvrdzovala to aj príhoda
z predchádzajúceho roka, keď sa počas cesty z letiska do Knocku pokazili 2 autá a 1 autobus.
Ale bolo zjavné, že Boh chcel, aby sme do Írska putovali, dokonca v čase po veľkom Orkáne
Éowyn, keď sa ľudia z môjho okolia pýtali, či sme v poriadku, že chceme za takých podmienok
cestovať, či sa nebojíme… Nebáli sme sa… a aj keď v mestečku nebola elektrina, my sme zažili Božie
zaopatrenie vo všetkých oblastiach – ubytovanie, strava, milí hostitelia v hoteli, starostlivosť našich
slovensko-írskych exovcov a priateľov, ale tiež dobré počasie (dokonca dva slnečné dni, čo je
neobvyklé na január v Írsku), zaujímavý program, veľa nových informácií, spoznanie historických
miest, chlapčenského cenacolského domu, veľa pokoja a duchovných zážitkov, ale aj tanec pri živej
hudbe… a samozrejme zdieľania a priateľské rozhovory.
Očarilo ma veľa vecí, ale chcem sa podeliť aspoň o niektoré.
Knock – miesto zjavenia.
Ešte aj pri príchode do hotela som netušila, aké zjavenie sa to v Knocku odohralo; myslela
som si, že sa tam zjavila len Panna Mária. Nechápavo som pozerala na obraz s viacerými postavami
pri vchode do hotela. Dochádzať mi to začalo na mieste zjavenia. Tam sme sa dozvedeli fakty:
odohralo sa to 21. augusta 1879 popoludní počas dažďa. Pätnástim osobám z dediny, vo veku 6 až 75
rokov, sa zjavila Panna Mária, Sv. Ján Evanjelista a Sv. Jozef. Avšak súčasťou zjavenia napravo od sv.
Jána bol obetný stôl, baránok, kríž a okolo mnoho anjelov. Zjavenie bolo tiché. A predsa nám toho
toľko hovorí.
Kľačiac pred sochami v kaplnke zjavenia som sa pýtala: Pane, čo nám tým chceš povedať?
V mysli mi zazneli vety: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na
hostinu Baránkovu. Pripomenulo sa mi Zjavenie sv. apoštola Jána. Obraz nového neba a novej zeme,
svätého mesta, nového Jeruzalema, v ktorom Boh bude prebývať medzi ľuďmi, zotrie im z očí každú
slzu a už nebude smrti, ani žiaľu, ani bolesti. A nebude tam chrám, lebo chrámom je Pán, všemohúci
Boh a Baránok… a mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho
lampou je Baránok. (Zj kap. 7, 21,22)
V Knocku moje srdce zahorelo viac túžbou po tom nebeskom Jeruzaleme, ale aj po Božom
Baránkovi, Ježišovi už tu na tejto zemi – v Eucharistii … a tiež v Božom Slove… ako to sprítomňuje
postava sv. Jána Evanjelistu.
Také krásne symboly celého zjavenia:
- Ježiš, náš Boh, centrum a cieľ duchovného smerovania – nevinný Boží Baránok, zabitý pre
naše hriechy, prítomný v Eucharistii, prítomný v Božom slove. Zvelebovaný a oslavovaný
v nebi i na zemi anjelskými chórmi, svätými, ľuďmi, ktorí ho prijali… a celým stvorením.
- Sv. Ján Evanjelista, blízky priateľ Ježiša, ktorý tak precítil Božiu lásku a pochopil silu Božieho
Slova, vtelenie Božieho Slova… Jn 1,1: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo
bolo Boh. …Jn 3,16: Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby
nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Aká sila Božieho Slova. Je naozaj živé
a účinné!
- Panna Mária, ktorá v pokore skrze Ducha Svätého sprítomnila Boha na zemi; bola prvou
monštranciou. Jej život, slová vždy ukazujú na Ježiša, vedie nás k Nemu, k Jeho láske, teší sa
s ním, aj z nás, a je oslávená v nebi… tak je aj vyobrazená.
- Sv. Jozef, ženích Panny Márie, pestún Ježiša Krista. Známy svojou vierou a pokorou. Ale
v Knocku som si uvedomila, že to nebol nejaký preduchovnený utiahnutý človek, ale muž
viery a muž činu. Keď mu Pánov anjel vo sne povedal: Vstaň, vezmi dieťa a jeho matku
a choď…. on vstal, vzal dieťa a jeho matku a išiel. Muž činu rešpektujúci Božiu vôľu. Muž
praktickej viery …tak ako mama Elvíra bola žena praktickej viery. Kiež by sme takí boli… Pane,
daj mi tieto vlastnosti, aké mal sv. Jozef a mama Elvíra.
Výjavy z tohto mimoriadneho zjavenia – to sú majáky našej viery. Sú to sťažne na lodi Cirkvi …
preto sa nepotopí, …a brány pekelné ju nepremôžu.
Keď som predtým netušila, čo je to za zjavenie v tom Knocku, teraz som spoznala, že Knock je
Írska národná svätyňa – Mariánska a eucharistická. Zjavenie bolo skúmané a uznané za vierohodné.
Blahej pamäti pápež František navštívil Knock v auguste 2018 a o dva roky neskôr ustanovil pre
celú Cirkev Nedeľu Božieho Slova, ktorá sa slávi ako Tretia nedeľa v období cez rok. Svätyňu
v Knocku si uctil aj svätý Ján Pavol II. v roku 1979.
Druhým dôležitým miestom, ktoré bolo pre mňa veľkým povzbudením, je Ballintubber Abbey.
Opátstvo pochádzajúce z 5. storočia, pamätajúce si aj časy sv. Patrika, …prežilo doteraz. Aj
nepriazeň počasia, ohňa, bojov, prenasledovania, hladomoru… V zlých časoch sa v tamojšom chráme
slávili sväté omše viac ako 200 rokov bez strechy. Aká sila vernosti Bohu! Neďaleko opátstva je
studňa sv. Patrika, kde krstil ľudí. Dozvedeli sme sa o živote tohto svätého muža, o jeho modlitbách,
zástupnom pokání, putovaní, pôstoch za ľud v pohanskom prostredí, ktorému s láskou prinášal
kresťanskú vieru. A aké ovocie to prinieslo.
Tieto obety, vernosť a vytrvalosť Írskeho ľudu mi pripomenuli prenasledovanie cirkvi počas
komunizmu na Slovensku. Pochádzam z gréckokatolíckej rodiny a otec mi zvykol rozprávať o tých
ťažkých časoch; môj dedko aj strýko boli kňazmi a počas zrušenia našej cirkvi v 50-tych rokoch 20.
storočia museli žiť dlhší čas vo vyhnanstve v Čechách …lebo sa nechceli vzdať viery. Na východe
Slovenska z tohto obdobia vzišli traja blahoslavení – v Prešove pôsobiaci biskupi a mučeníci bl. Pavol
Peter Gojdič a bl. Vasiľ Hopko a na Zemplíne kňaz a mučeník bl. Metod Dominik Trčka. Boh ja verný
a spravodlivý… my ľudia často padáme, ale som presvedčená, že každý skutok vernosti našej viere je
Bohu veľmi milý … a ten, kto Boha nezaprie, nepríde o svoju odmenu.
V obchodíku v opátstve pri chráme som si kúpila ruženec, na zrnkách ktorého sa striedajú
podobizne Írskych svätých … je ich spolu dvanásť! Hlavným mužským patrónom Írska je sv. Patrik
a ženskou patrónkou sv. Brigita Írska. Aký objav pre mňa. Doteraz som poznala a ctila si len sv. Brigitu
Švédsku, moju patrónku, podľa ktorej mi dali meno. A teraz už mám dve!
Tak toto je kúsok Írska, ktoré som si zamilovala a ktoré sa vrylo do môjho srdca. Veľké bohatstvo
a povzbudenie. Dôležitý bod na mojej duchovnej ceste. Nielen chvíľkový zážitok, ale poznanie
a skúsenosť, ktorá presahuje pozemský život.
Verím, že všetko, čo som načerpala, mi pomôže lepšie kráčať v tomto živote. Odnášam si
presvedčenie, že všemohúci, milujúci Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme – všetky
milosti, schopnosti, prostriedky i pomocníkov na to, aby sme Ho hľadali, spoznávali, nachádzali
a spolu s Ním zvládli čokoľvek, čo nás stretne, …že akékoľvek obdobie života príde, či radostné, či
plné utrpenia, budeme vedieť prejsť s Jeho pomocou a láskou. Náš domov je v NEBI, ale verím, že
nebo môžeme zažívať už na ZEMI. …lebo Božie Kráľovstvo je medzi vami (Lk 17,21).
Pane, daj mi múdrosť, silu a odvahu žiť s väčšou vierou a s láskou k Tebe a k ľuďom.
Ďakujem Ti, Pane, za tento čas púte, ďakujem všetkým slovenským aj írskym organizátorom
a všetkým spolupútnikom.
S láskou a prianím Božieho požehnania
mama Brigita