Svedectvo Vierky
Volám sa Viera a mám dvoch synov. Pred pár rokmi, keď som počula v médiách zmienku o drogách, vypla som to, nechcela som o tom nič vedieť, veď mňa sa to netýka. Moja prvá reakcia na drogu v rodine bola taká, že som utekala od problému a robila som sa, že sa nič nedeje, hoci som videla veľké zmeny v správaní svojho mladšieho syna a zmizli nám z domu cennosti. Tušila som, že sa s ním deje niečo nedobré.
Našťastie mi Boh poslal do cesty priateľku, ktorá už v tom čase mala skúsenosti s drogami a jej syn úspešne abstinoval. Odporučila mi navštíviť klub abstinujúcich narkomanov, ktorý vedie Ivan.
Zo začiatku mi bolo ťažké prijať pravidlá klubu, v ktorom mi rodičia detí, ktoré boli na liečení (alebo aj po ňom) radili, že mám dať synovi na výber z dvoch možnosti: liečenie alebo ulica. Je potrebné, aby obaja rodičia konali rovnako. Ja som zo začiatku bola na tento problém sama a môj muž odmietal návštevu klubu. Nádej som vkladala do staršieho syna, ktorý bol v tom čase na vojenskej službe. Verila som, že keď sa vráti, pomôže svojmu bratovi. Tak aj bolo. Začal navštevovať klub so mnou. Aké bolo moje veľké sklamanie, keď sa aj on priznal, že už roky fajčí marihuanu. Vtedy sa mi podarilo presvedčiť aj manžela, aby spolupracoval. Boli sme na náš problém už dvaja. Dali sme teda synom na výber: liečenie alebo ulica. Vybrali si to druhé.
Našťastie Pánboh stál pri nás. Chlapci vydržali na ulici len mesiac a rozhodli sa ísť sa liečiť do talianskej komunity Cenacolo.
Postupne som začala chápať, prečo droga prišla do našej rodiny. Vďaka nej sú naši chlapci na dobrej ceste a mne sa splnilo moje veľké prianie. Po 23. rokoch manželstva sme sa zosobášili v kostole. Spoznala som veľa dobrých ľudí a priateľov, navštívila som viackrát festival mladých v Chorvátsku, v Taliansku a v Medžugorí, tiež som absolvovala víkendové stretnutia nás, rodičov závislých detí s našou vzácnou priateľkou – psychologičkou Naďou, ktorá nám veľmi pomáha a samozrejme Ivana, ktorému vďačím za všetko, čo pre nás robí a budem mu do smrti nesmierne vďačná. Teším sa z každého úspechu mladého človeka, ktorý zvíťazí nad drogou a modlím sa za nich. Môj život je teraz bohatší a plnší ako pred tým, než sa droga rozhodla vstúpiť do našej rodiny.
Viera z Vrbového